Posledné dni v starom dome
V jedno letné ráno prišla Natália za Johannom:
„Johann?“
„Prosím, Natália.“
„Zajtra príde Gerd.“ Pokračovať na Natália (22. pokračovanie)
V jedno letné ráno prišla Natália za Johannom:
„Johann?“
„Prosím, Natália.“
„Zajtra príde Gerd.“ Pokračovať na Natália (22. pokračovanie)
Aj dnešná audiencia prebehla podobne. Athénaïs povedala, čo chce a bosorka povedala termín. Len pri množstve sa zarazila:
„Načo vám je toľko arzeniku?“ Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (22. pokračovanie)
Zo začiatku jej Karol diktoval. Mal veľa zameškanej práce. Bolo treba dobehnúť všetko, čo sa ešte dobehnúť dalo. Karol sa prechádzal okolo nej a občas sa jej pokúsil dotknúť. Lenže Beáta sa vždy ostro ohradila. Keď to nepomohlo, otočila sa a strelila kráľovi zaucho a spustila na neho: Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (22. pokračovanie)
Na druhý deň ráno našla Natália pred svojimi dverami obrovskú kyticu ruží. Zobrala ju do rúk, prišla za Johannom a hodila ju doňho. Pokračovať na Natália (21. pokračovanie)
Do siene vošiel kráľ. Sprevádzali ho Colbert a Athénaïs. Ľudovít si sadol, ale dlho sedieť nevydržal. Vstal a prechádzal sa s rukami za chrbtom. Po chvíli dlhého ťažkého mlčania vybuchol: Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (21. pokračovanie)
Ako tak sedeli za stolom, zrazu sa v miestnosti objavilo jasné svetlo a rytieri počuli hlas:
„Dajte preniesť okrúhly stôl do Arnoštovho domu v lese. Tam sa budete naďalej schádzať okolo neho a prenášať duchovné do svetského. Tak je to pre tento čas potrebné a nutné.“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (21. pokračovanie)
Ráno vyslal kapitán súrneho posla do mestečka na štáb. O pár hodín už poddôstojník sedel vo väzení a márne rozmýšľal ako sa tam dostal. Až o týždeň na súde pochopil, prečo tam je. Otras mozgu, ktorý utŕžil pri útoku, zanechal svoje stopy… Pokračovať na Natália (20. pokračovanie)
Dvere na cele sa otvorili a dnu vošiel muž.
„Dobrý večer, madam.“ Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (20. pokračovanie)
Kráľ sa chodil každý deň pýtať, ako sa má. Len potajomky sa na ňu pozrel, tak aby ho ona ani náhodou nevidela a opäť odchádzal. Arnošt bol však pri nej stále. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (20. pokračovanie)
Ťažko povedať koľko času prešlo, kým sa otvorili dvere, v ktorých stál prekvapený kapitán:
„Čo sa tu stalo?“ Pokračovať na Natália (19. pokračovanie)