Napriek tomu, že už bolo povedané, čo žitie Slova nie je a čo žitie Slova je, ešte stále Slovo nežijete. Je to takmer až na zúfanie, keď stále jedno a to isté dookola sa vám musí vysvetľovať z rôznych uhlov pohľadu. Preto, aby ste to aspoň čiastočne mohli pochopiť, sa musíme vrátiť o storočie naspäť.
Vráťme sa k zmene vášho správania po tom, čo ste boli spečatení. Zmenili ste obliekanie, stali ste sa vážnejšími, začali ste kontrolovať svoje slová, prestali ste sa hádať so svojimi blížnymi nahlas, hoci v duchu s nimi nesúhlasíte … čím si myslíte, že ste začali žiť Slovo.
Pretože sme doteraz museli ukazovať len to, čo nie je žitie Slova, lebo ste to doteraz vážne nehľadali, musí vám byť aspoň čiastočne ukázané, čo žitie Slova je. Na to, aby ste to pochopili, bude potrebné odpútať sa od vašich doterajších názorov, teda dokázať vyciťovať to pekné a krásne, čo je v žití Slova obsiahnuté.
Pojem „služba“ vyvoláva v človeku pocit zodpovednosti. Žiaľ, len pocit. Ale tento pojem sa prihovára k tomu hlavnému, k citu. Pojem „služba“ preto nie je možné vystihnúť slovami, je možné ho iba cítiť. Práve preto sa každý snaží nájsť pre tento pojem nejaké vysvetlenie, čím ho stŕha do pozemského.
Opäť sú tu Vianoce. Čas mieru, pokoja a lásky; takto ich označujete. Chodíte po obchodoch, kupujete darčeky, čistíte a vyzdobujete svoje príbytky, varíte, pečiete a tešíte sa, že opäť po roku v kruhu rodiny zasadnete k štedrovečernému stolu.
Poznáte Zákon, že vaše duchovné vedenie je vám blízke a že je len o maličký krôčik iné než vy. Poznáte tento Zákon, ale napriek tomu sú vaše predstavy o duchovnom vedení úplne nesprávne. Myslíte si, že vaše duchovné vedenie musí byť tesne pri Zemi, aby ste ho vôbec počuli.
Počúvajte, ľudia, tých, ktorí vám majú čo povedať. Neobracajte sa na pozemských ľudí, tí padli! Jediní, ktorí nikdy nepadli, sú bytostní. Nad ich hlavami ako koruna žiari Slovo, ktoré poznajú lepšie ako vy a čisto ho prijímajú po svojej línii z prabytostnej časti stvorenia*.
Už v dobe Atlantídy zvesť o Parzivalovi ako Kráľovi Svätého Grálu prišla na Zem a ľudia poznali toto tajomstvo. Pýtate sa: „Ako je to možné, keď vtedy tu nebol žiadny Vyslanec?“ Máte pravdu v tom, že nebol na Zemi, nemáte pravdu v tom, že tento Vyslanec nevyšiel do stvorenia.
Pásky, ktoré sú človeku dávané, sú potrebné pre jeho vývoj. Nie každému sú však aj snímané. Mohli by byť, keby žil tak, ako si to vyžaduje Zákon, a keby nehľadal to, čo hľadať nemá. Pokračovať na Snímanie pások
Ľudia, čítate Slovo a myslíte si, že všetkému rozumiete. Tu zaznie k vám zdanlivo cudzí hlas a vy ho rýchlo odsuniete nabok, lebo sa nezhoduje s vašimi názormi. Neskúmate pritom, či toto nové obstojí pred Zákonom. Stačí, že sa vám zdá, že už máte všetko pravé poznanie.
