Otevřené srdce

Jelana Davidova

Do srdce se vejde hodně radosti, pokud je otevřené důvěrou ve Světlo. Úctou k Vůli Boží. Pokračovať na Plnění Boží vůle →

La légende raconte qu’un jour la Vérité et le Mensonge se sont croisés. Pokračovať na La Vérité et le Mensonge (Pravda a Lož) →

Nikolaj Ivanovič býval s dcérou. Zobrala ho ku sebe po smrti jeho ženy, jej matky. Zdravie Nikolaja Ivanoviča sa rýchlo zhoršilo. Smútil za ženou, v byte nemal nikde miesto a nevedel, čo má robiť. Pokračovať na Nič pozemské… →

Naše šteniatko, samé veľmi malé a okrúhle ako lopta, veľmi rado sa hralo s loptičkami. Raz na dvore zbadalo ježka. Pokračovať na Pichľavá „lopta“ →

V lese blízko jednej dediny bol prameň so živou vodou. Pri prameni žila žena. Mala dohliadať na čistotu prameňa a na to, aby nikto z prichádzajúcich nepoškvrnil prameň nečistými myšlienkami a správaním. Z toho pozostávalo slúženie ženy. Pokračovať na Služobníčka →

Prišlo ku mne dievčatko, spýtalo sa: „Smiem?“ V Rúčke držalo papierové Srdiečko. Pokračovať na Závan Zmien →

Moje spomienky sa, ako papierové girlandy, ktoré sme lepili na stromček, odvíjajú jedna za druhou. Prehľadávala som staré fotky a s akýmsi dojatím som sa pozerala, ako sme my, deti, boli oblečené; rozpamätávala som sa, z čoho boli šité naše šaty; a tiež na rôzne neobyčajné situácie, spojené s vtedajšou povojnovou biedou. Pokračovať na Handmade →