Postskriptum
O pár rokov po I. svetovej vojne, práve cez letné prázdniny, pricestoval do Paríža Jovan. Pokračovať na Natália (záver)
O pár rokov po I. svetovej vojne, práve cez letné prázdniny, pricestoval do Paríža Jovan. Pokračovať na Natália (záver)
Kristína sa rozhodla veľmi rýchlo. Zbalila maličkú Gerdu a Máriu a čím prv sa vrátila do Paríža. Pokračovať na Natália (135. pokračovanie)
Kristína, ktorá išla študovať na Sorbonnu do Paríža, sa počas I. svetovej vojny stala dobrovoľnou ošetrovateľkou červeného kríža. Pokračovať na Natália (134. pokračovanie)
Príbeh, ktorý ste práve dočítali, sa skutočne stal. Jeho hrdinovia kedysi dávno skutočne chodili po tejto Zemi, iba ich mená sú zmenené. Alebo lepšie povedané – práve preto sú zmenené. Pokračovať na Natália (133. pokračovanie)
Vtedy za Natáliiným chrbtom vybuchol granát. Jedna črepina vletela pomedzi mreže do väzenia a zasiahla Johanna priamo do hrude. Johann padol mŕtvy. Pokračovať na Natália (132. pokračovanie)
Natália tušila správne. List od cisára prišiel veľmi skoro. Priniesol jej ho do školy priamo cisárov kuriér. Pokračovať na Natália (131. pokračovanie)
Osamelého muža vychádzajúceho z Natáliinho domu predsa len niekto videl. O týždeň dostal rozkaz odísť do Ruska. Pokračovať na Natália (130. pokračovanie)
„To mi povedal aj Johann, keď mi ich podával. Myslel som si totiž, že to obesenie je iba jeho želanie… Pokračovať na Natália (129. pokračovanie)
Natália chodila ku kasárňam každý deň. Nový veliteľ jej už nedovolil žiadne stretnutie s Johannom. Pokračovať na Natália (128. pokračovanie)
Počas ďalších dní chodila Natália do kasární za Johannom a plukovník im poskytol jednu miestnosť na návštevy. Pokračovať na Natália (127. pokračovanie)