Anastáziina smrť Petra zdrvila. Urobil síce nutné opatrenia, ale bolo to skôr konanie zo zotrvačnosti než z uvažovania. Ani v najhoršom sne nerátal s tým, že jej mladý život môže tak rýchlo skončiť. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (záver)
Neskoro v noci zabúchalo na bránu macochinho domu cárske komando. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (135. pokračovanie)
Po niekoľkodňovej hostine sa začali hostia rozchádzať. Sluhovia si vydýchli a konečne si išli aj oni odpočinúť. Dom utíchol. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (134. pokračovanie)
Začala sa pripravovať svadba. V dome Anastáziinho otca sa otvorili návštevám dvere. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (133. pokračovanie)
„Alexej, syn môj jediný, to je strašné!“ roznariekala sa macocha hneď ako zbadala vo dverách svojho syna. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (132. pokračovanie)
Anastázia sa zasmiala. Zrazu zvážnela:
„Odpusť.“ Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (131. pokračovanie)
Peter sa rozosmial.
„Katarína. Ale to napokon uvidíte v najbližšiu nedeľu sama.“ Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (130. pokračovanie)
Cár zostal a staral sa o ňu tak ako sľúbil. Spával v jej dome, sedával pri nej na posteli a ona sa rýchlo zotavovala. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (129. pokračovanie)
Anastázia ležala v posteli, keď sa otvorili dvere a v nich stál Peter.
„Tak sem ste sa ukryli. Mali by ste sa vrátiť späť.“ Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (128. pokračovanie)
O niekoľko dní mal Michailov otec narodeniny. Macocha vystrojila hostinu a odkázala Anastázii, že ju očakávajú doma. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (127. pokračovanie)