Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (záver)

Cár Peter

Anastáziina smrť Petra zdrvila. Urobil síce nutné opatrenia, ale bolo to skôr konanie zo zotrvačnosti než z uvažovania. Ani v najhoršom sne nerátal s tým, že jej mladý život môže tak rýchlo skončiť. Uspokojovalo ho iba to, že malého Petra sa ujal Michailov otec. Na noc už nikde neodchádzal, utápal sa v zármutku … a jeho ostražitosť sa otupila. Ani si nevšimol, že mu niekto vymenil sluhu, ktorý mu nosil a solil jedlo …
Jed pôsobil pomaly a privádzal Petrovi čoraz väčšie bolesti. Po niekoľkých dňoch boli také silné, že cár už nevstával z postele. V stave polospánku vídal Anastáziu aj Michaila a túžil odísť za nimi. Vtedy necítil bolesti, ale jeho dušu ešte pútala lesklá šnúra k telu. Tak veľmi ju chcel pretrhnúť …
„Peter, musíš určiť svojho následníka,“ prihovárala sa mu Anastázia a on ju videl aj počul.
„Chcem, aby to bol náš syn, Nastenka.“
Na krátku chvíľku sa prebral k vedomiu. Pri jeho posteli sedela Katarína.
„Musíš určiť následníka, Peter. Ináč nás čaká vzbura,“ povedala mu. Držala ho za ruku a plakala.
„Podaj mi brko … viem, že umieram …“
„Náš syn je ešte veľmi malý, Peter. Sám sa nedokáže brániť. Ty si dospelý a aj tak ťa bojari dostali. Chceš, aby sa aj on bál spávať vo vlastnom dome?“ prihovárala sa mu Anastázia.
Cár začal písať: „Odovzdajte všetko …“
Pred Petrovým zrakom vyvstal celý jeho doterajší život. Videl sa ako dieťa, ktoré malo byť cárom. Videl noc, keď ho zobudila matka so slovami – syn môj, musíme utiecť, lebo nás zabijú! Videl horiace mesto, vzbúrencov vraždiacich v paláci jeho otca a plakal. Videl, ako ho matka odvádza z toho miesta hrôzy. Videl, ako sa neskôr skrýval. Potom bol veľký a vyjednával s bojarmi a strelcami. Vedel, že Sofia sa ho snaží preľstiť i zabiť. A znovu utekal. Jeho domovom bola celá Európa. Staval lode, učil sa, bojoval a znovu sa vracal späť. Staval mesto, nové hlavné mesto veľkého Ruska. Bol víťaz, ale v kútiku duše bol vyhnancom. Bál sa svojho domu, blízkych, ktorí by mohli byť zradcami. Mal okolo seba niekoľkých priateľov, ale oproti tých, ktorí boli proti nemu, to bola iba hŕstka verných … A aj tí umierali veľmi mladí … Takýto osud by chcel pre svojho malého syna? Jeho chránila matka, ale malý Peter už matku nemá …
„Odovzdajte všetko Kataríne …“ zašepkal. Jeho ruka už nedokázala napísať jej dlhé meno. Brko mu vypadlo na zem. Cár Peter bol mŕtvy.

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…