Paríž, rok 1911/1912
Na konci prázdnin odprevadil Johann Natáliu a Gerda do Paríža. Pokračovať na Natália (26. pokračovanie)
Na konci prázdnin odprevadil Johann Natáliu a Gerda do Paríža. Pokračovať na Natália (26. pokračovanie)
Keď Gerd osamel, mal nad čím premýšľať na veľmi dlhý čas. Keď sa uložil vo svojej izbe, rozhodol sa, že sa s Natáliou ešte raz porozpráva a ráno tak aj urobil. Pokračovať na Natália (25. pokračovanie)
Dvaja muži odišli spolu do pivnice. Nabrali si tam dve karafy vína a vrátili sa do salónu. Pohodlne sa usadili, naliali si plné poháre a rozhovorili sa. Pokračovať na Natália (24. pokračovanie)
Večer sa vrátil Johann a zaklopal na Natáliine dvere. Pokračovať na Natália (23. pokračovanie)
V jedno letné ráno prišla Natália za Johannom:
„Johann?“
„Prosím, Natália.“
„Zajtra príde Gerd.“ Pokračovať na Natália (22. pokračovanie)
Na druhý deň ráno našla Natália pred svojimi dverami obrovskú kyticu ruží. Zobrala ju do rúk, prišla za Johannom a hodila ju doňho. Pokračovať na Natália (21. pokračovanie)
Ráno vyslal kapitán súrneho posla do mestečka na štáb. O pár hodín už poddôstojník sedel vo väzení a márne rozmýšľal ako sa tam dostal. Až o týždeň na súde pochopil, prečo tam je. Otras mozgu, ktorý utŕžil pri útoku, zanechal svoje stopy… Pokračovať na Natália (20. pokračovanie)
Ťažko povedať koľko času prešlo, kým sa otvorili dvere, v ktorých stál prekvapený kapitán:
„Čo sa tu stalo?“ Pokračovať na Natália (19. pokračovanie)
Otvorili sa dvere a vošla kuchárka:
„Slečna, je tu nejaký dôstojník a chce s vami hovoriť.“ Pokračovať na Natália (18. pokračovanie)
Na druhý deň jej Gerd pomohol po úradoch vybaviť pre brata pas. Trvalo to takmer celý deň, ale podarilo sa. Na ďalší deň však Gerd odcestoval domov. Ponáhľal sa akoby mu horelo za pätami. Po príchode domov sa dal poriadne vyšetriť na všetky takéto chúlostivé choroby a vydýchol si, keď mu lekár oznámil, že je úplne zdravý. Lenže žiť životom v starých koľajach už nechcel. Keď sa ozvala jeho vášeň pri pohľade na pekné dievča, vždy sa mu pred očami objavil obraz pomätenej a zúriacej Natáliinej matky a Natáliina uplakaná tvár. Vždy to zabralo. Pokračovať na Natália (17. pokračovanie)