Popoludní sa vybrali do hradu. Pripadalo im to všetko dôverne známe. Jovan sprevádzal Natáliu a potichu sa rozprávali. Pokračovať na Natália (106. pokračovanie) →

Po jedle zobrala Natália maličkú Gerdu a po dlhej dobe sa s ňou hrala. Sedela s ňou v tráve trošku ďalej od ostatných. Vtedy za ňou prišiel Jovan.
„Natália, chcel by som sa vám ospravedlniť.“ Pokračovať na Natália (105. pokračovanie) →

Osmica priateľov sa ešte v ten istý deň zbalila a na druhé ráno nasadli na vlak do Prahy. Ubytovali sa v hoteli a každý deň chodili a spoznávali toto starobylé mesto. Prechodili všetky staré uličky, prezreli si Pražský hrad, chrám sv. Víta, stretli sa so zaujímavými ľuďmi, s ktorými si veľmi dobre rozumeli. Pokračovať na Natália (104. pokračovanie) →

Týždeň prešiel veľmi rýchlo. Prišiel deň audiencie. Pokračovať na Natália (103. pokračovanie) →

Za krátky čas prišli všetci. Johann priniesol niekoľko fliaš vína a zobral poháre. Kristína mu pomohla ich naliať a rozdeliť. Vycítila, že sa stalo niečo veľmi vážne a tak mu bez slova pomáhala. Pokračovať na Natália (102. pokračovanie) →

„Johann, je to horšie než som si myslela. Cisár mi dal na výber – alebo sa s ním vyspím alebo zavrie obidve gymnáziá a lýceum. Nechcem spať s cisárom a neviem, ako sa tomu vyhnúť.“ Pokračovať na Natália (101. pokračovanie) →

Prázdniny, rok 1914 a začiatok I. svetovej vojny

Po príchode do Viedne sa Natália ohlásila na cisárskom dvore. Pokračovať na Natália (100. pokračovanie) →

Asi dva týždne pred koncom školského roka dostala Natália pozvanie na osobnú audienciu k cisárovi. Pokračovať na Natália (99. pokračovanie) →

Po návrate domov začalo vyučovanie nového predmetu. Vyučovali sa chlapci osobitne a dievčatá tiež osobitne. Pokračovať na Natália (98. pokračovanie) →

Dlhý čas pred stanovenou hodinou stáli v prijímacej predsieni Gerd a Natália. Natália mala strach a zdalo sa, že už-už každú chvíľu omdlie. Gerd ju držal za ruku a aspoň pohľadom ju povzbudzoval. Pokračovať na Natália (97. pokračovanie) →