Za krátky čas prišli všetci. Johann priniesol niekoľko fliaš vína a zobral poháre. Kristína mu pomohla ich naliať a rozdeliť. Vycítila, že sa stalo niečo veľmi vážne a tak mu bez slova pomáhala. Johann zdvihol mlčky pohár a rovnako mlčky ponúkol i ostatných. Potom vypil víno na dúšok a Natália ho nasledovala. Keď jej víno trošku stúplo do hlavy a uvoľnilo ju, porozprávala všetkým ako pochodila u cisára a aké možnosti jej dal.
„Potrebujem sa vyhnúť cisárovým návrhom, ale neviem ako. O týždeň mám ísť znova k nemu. Prosím vás, mohli by ste mi pomôcť?“ spýtala sa.
Po tejto otázke nastalo ťaživé ticho. Nikto nevedel, čo ďalej. Po dlhej chvíli sa ozvala Milica:
„Natália, ako ste získali ten týždenný odklad?“
„Povedala som cisárovi, že ma trápia ženské záležitosti. Dúfala som, že ho to odradí. On mi však dal iba týždenný odklad. Ale čo ďalej?“
„A… nemohli by ste mu povedať, že je to… trošku dlhšia záležitosť?“ spýtala sa nesmelo Milica.
„Ako… dlhšia?“
„No, povedzme… šestonedelie…“
„Aha! No to je zaujímavejšie. Lenže… cisár ma videl.“
„Kedy? V januári? Veď je od tedy päť-šesť mesiacov. Ešte nemusel vidieť nič.“
„No dobre, ale čo získame, keď natiahneme čas? Bude to znovu iba odklad.“
„Môžme získať veľmi veľa, Natália,“ pokračoval teraz miesto Milice Jovan. „Atentátom na následníka visí nad našimi hlavami vojna. Môže sa stať všeličo. Môže cisár umrieť, nakoniec veď je už aj tak dosť starý. Môže byť vojna a cisár už na vás nebude mať čas. Môže byť rozpad monarchie a Hercegovina mu už patriť nemusí. Možností je mnoho. Získajte čas, ten je najdôležitejší.“
„Mohli by ste s Johannom odísť, povedzme do Francúzska,“ pridal sa Gerd, „ale cisár sa môže pomstiť a naozaj tie školy zruší. Natália, natiahnite čas. Jovan a Milica majú pravdu.“
„Dobre. A keď sa bude pýtať na dieťa?“
„Niet nič ľahšieho, Natália,“ pridal sa Josef. „Niektoré deti sa rodia mŕtve, iné dlho neprežijú. Nie je to až taká zriedkavosť. A nakoniec, ako lekár by som vám to dosvedčil. Za vás, milá švagrinka, aj do pekla!“ usmial sa.
„Ďakujem vám, trošku mi odľahlo. Ale kameň zo srdca mi odpadne až pri nejakom zázraku. Dovtedy budem aspoň dúfať…“ vzdychla si Natália.
„Natália,“ ozvala sa Milica, „nezabudnite povedať cisárovi, aby vás načas pustil k príbuzným do Čiech, nieže vás tu nechá trčať celé prázdniny.“
„Vďaka, Milica, pokúsim sa všetko zariadiť podľa toho čo ste mi poradili.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.