„Johann, je to horšie než som si myslela. Cisár mi dal na výber – alebo sa s ním vyspím alebo zavrie obidve gymnáziá a lýceum. Nechcem spať s cisárom a neviem, ako sa tomu vyhnúť.“
Johann pozeral na zničenú Natáliu a nevedel jej poradiť. Niečo také ešte nemusel v živote riešiť. Vlastne raz áno – to nechutné dôstojnícke školenie. Preto si veľmi dobre vedel predstaviť, ako sa cíti jeho žena. Toto však bolo oveľa ťažšie…
„Natália, neviem vám poradiť. Zavolám naše priateľky, možno vám tie poradia.“
„Zavolajte všetkých. Týka sa to aj Jovana aj Gerda a Josef mi, snáď, bude vedieť tiež niečo poradiť ako lekár.“
„Dobre, Natália, idem. A prinesiem aj víno. Myslím, že práve dnes ho budeme potrebovať.“
Po Johannovom odchode sa Natália rozplakala. Zrazu cítila, že všetko dobré a krásne bude zakrátko preč. Profesori budú bez miesta a žiaci bez škôl. A za to všetko chce cisár… ju! Ako sa potom dokáže pozrieť Johannovi do očí? A nielen jemu. Ako sa dokáže postaviť pred žiakov? O to sa cisár nestaral. On chcel zvíťaziť – za každú cenu! Pre neho bola iba trofej. Ťažko získateľná a na nejaký čas vzácna. Bez lásky, len tak!
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.