Prázdniny, rok 1914 a začiatok I. svetovej vojny
Po príchode do Viedne sa Natália ohlásila na cisárskom dvore. Dúfala, že cisár pre smútok nebude mať na ňu čas, ale sklamala sa. Cisár síce odriekol mnohé audiencie, ale na ňu čakal. A bol pripravený – žiaľ, až príliš dôkladne.
Natáliu čakal takmer pri dverách a pobočníkovi dal pokyn, že ho už nebude potrebovať. Keď zostali sami dvaja, cisár sa uklonil a pobozkal Natálii ruku.
„Drahá barónka, ubehol nejaký čas. Aká je dnes vaša odpoveď pre mňa?“ spýtal sa hneď z príchodu.
„Neviem, veličenstvo, ktorú konkrétnu odpoveď chcete odo mňa počuť,“ uklonila sa.
„Videli ste, ako vyzerá cisárova spálňa…“
Natáliu obišli mrákoty.
„Aha, takže tú. Myslím, veličenstvo, že moje odpovede sa v zásadných veciach nezvyknú meniť.“
Cisár sa prešiel k svojmu pracovnému stolu. Zobral listinu, ktorá bola pripravená hneď navrchu a povedal: „Milá barónka, veľmi nerád by som podpísal tento dokument,“ a podal jej ho do ruky.
Natália čítala: „Jeho cisárska milosť… týmto ruší v meste… tieto školy… reálne gymnázium, klasické gymnázium a dievčenské lýceum pretože…“
Natáliu obchádzali mdloby. Chytila si čelo a začala padať. Cisár ju zachytil a odviedol ju sadnúť do kresla. Nalial jej pohár vína a podal jej ho: „To vás tak dojalo moje rozhodnutie?“
„Nie veličenstvo, už ráno mi nebolo dobre. Viete… ženské záležitosti… a cítim sa veľmi zle…“
„Prepáčte, milá barónka, nevedel som, že vás pozývam takto nevhod. Choďte si odpočinúť a príďte o týždeň. Budem vás čakať o takomto čase.“
Natália sa vrátila do hotela ani nevedela ako.
Pokračovanie o dva týždne…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.