Natália (106. pokračovanie)

Popoludní sa vybrali do hradu. Pripadalo im to všetko dôverne známe. Jovan sprevádzal Natáliu a potichu sa rozprávali.
„Natália, myslím, že na toto miesto sme niekedy patrili všetci ôsmi.“
„Myslím, že máte pravdu. Naozaj mi pripadá ako keby som sa tu niekedy prechádzala. Jovan, vy tiež poznáte…“
„Reikarnáciu? Áno. Počul som už o nej. V Prahe. Tam som tiež študoval. Ale ten silný cit som si prežil až tu v týchto múroch. A odkiaľ o nej viete vy?“
„Z Versailles, odtiaľ je ten cit. A teória? Od profesora literatúry na akadémii umení. Často sme sa s Gerdom s ním stretávali a rozprávali sme sa.“
„Šťastní to ľudia! Rozprávať sa o takýchto veciach. To muselo byť krásne!“
„Bolo. A Milica o tom nevie?“
„Ešte som jej to nehovoril. Ale ak si Karlštejn prežije tak silno ako ja, poviem jej to.“
„Ju takéto poznanie nezaujíma?“
„Dáva prednosť tomu, aby bolo vždy navarené, upratané, vyžehlené. Ako keby si na tie práce nemohla najať a zaplatiť niekoho iného. Všetko musí mať svoje miesto. Neviem, ale útulnosť domova je asi v niečom inom.“
„Obávam sa, že ja by som nedokázala neustále obskakovať okolo domácnosti. Z môjho varenia by sme sa asi veľmi nenajedli. Ešte že máme kuchárku,“ zasmiala sa Natália.
„Vždy je to lepšie riešenie, ako by vaša kuchárka mala maľovať vaše obrazy,“ usmial sa Jovan. „Každý by mal robiť to, čomu rozumie a čo robí rád. Veď nadanie a talent nie sú prideľované každému človeku rovnako.“
„Jovan, prečo Karol IV. zakázal chodiť ženám do kaplnky?“
„Myslím si, že ten zákaz sa netýkal všetkých žien. Niektoré tam smeli chodiť a viem, že aj chodili. To boli tie čisté. Ale takých bolo vždy málo. Škoda. Myslím, že aj vy tú kaplnku dôverne poznáte. Alebo sa mýlim?“
„Nemýlite sa. Poznám ju veľmi dobre. Ako keby som tam chodievala roky. Ale cítim nejaký smútok. Možno je to tieň tých čias.“
„Alebo pachuť cisárovho návrhu, ktorá tieni váš cit.“
„Ak budem ešte niekedy chodiť po tejto zemi, chcela by som byť škaredá.“
„Kvôli cisárovi?“
„Nielen kvôli nemu. S krásou sú vždy iba problémy.“
„Natália, vy budete krásna aj vtedy, keď vaša tvár bude škaredá.“
„Zaujímavé… aj Gerd mi to už kedysi povedal…“

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…