Týždeň prešiel veľmi rýchlo. Prišiel deň audiencie.
„Vítam vás, pani barónka, dúfam, že ste už v poriadku,“ povedal cisár hneď ako osameli a s úklonom jej pobozkal ruku.
„Obávam sa, veličenstvo, že ešte nie som celkom v poriadku.“
„Naozaj?“ spýtal sa cisár a začal sa pohrávať s perom a pripraveným dokumentom.
„Áno, veličenstvo. Po pôrode to zvyčajne trvá dlhšie. Volá sa to aj šestonedelie.“
Cisár s úľubou spočinul očami na Natáliinej driečnej postave a spýtal sa: „Koľko vám to ešte potrvá?“
„Ešte asi mesiac, pane.“
„Takže vy ste sa ponáhľali do Viedne hneď?“
„Áno, veličenstvo. Hneď, ako som bola od vás pozvaná.“
„Takže mesiac, hovoríte.“
„Áno, veličenstvo, mesiac. Prosím, mohla by som ten mesiac stráviť u príbuzných v Čechách?“
Cisár si ju ešte raz prezrel od hlavy po päty a povedal: „Samozrejme, barónka. O mesiac vás budem čakať. Môžete cestovať do Čiech.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.