Asi týždeň po tejto udalosti prišiel na návštevu sám policajný prezident. Athénaïs pozdravil akoby sa predtým nič nebolo stalo, priniesol jej kvetiny a nechal sa pozvať na obed i na večeru. Po večeri začal:
„Pani markíza, asi pred týždňom bol za mnou váš priateľ Ibrahim. Hovoril mi, že sa chystá na návštevu k vám a od vtedy som ho nevidel.“
„Prečo mi to hovoríte, vaša milosť?“
„Chystal sa navštíviť vás a pokiaľ viem, krátko pred tým ste mali taký drobný spor …“
„Uhm a vy si myslíte, že v mojom zámku nájdete jeho mŕtvolu, však?“
„To by som sa neopovážil vysloviť.“
„Vysloviť nie, ale myslieť áno. Neotrávila som ho, hoci by som to tisíckrát radšej urobila. Váš priateľ vychutnáva pohostinnosť mojej pivnice.“
„Prosím?! Veď je to princ a dôležitý spojenec kráľa!“
„Myslím, že v mojej pivnici mu taká drobnosť nevadí. Ale môžete byť spokojný, pán sudca, dala som ho tam, kde mám sud toho najlepšieho vína. Na smäd sa určite sťažovať nebude. Ak sa smiem spýtať – čo ho stála táto vaša intervencia? Sud oleja?“
„Madam, kráľovskí úradníci sú predsa neúplatní!“
„Pochopiteľne, pokiaľ nedostanú niečo, čo im uľahčí získať srdce dám. A nielen srdce …“
„Madam, nežartujte. Vydáte mi vášho väzňa?“
„Až zajtra, pán sudca. Momentálne nemáte so sebou koč na prepravu väzňov.“
„Určite je živý a zdravý?“
„To vám môžem odprisahať. A vy budete mať zajtra novú príležitosť obedovať v mojej prítomnosti.“
„Pani markíza, viete o tom, že princ prestúpil na kresťanstvo?“
„Vážne? A čo jeho hárem?“
„Rozpustil ho.“
„A Gabrielle?“
„Bude dobre, keď sa na tieto podrobnosti opýtate jeho.“
Sudca vstal, pobozkal jej ruku a uklonil sa: „Bude mi potešením stretnúť sa s vami opäť zajtra, madam. Spolieham sa na vaše slovo.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.