Na stretnutie sa vybrali tak, aby prišli niekoľko dní vopred. Kráľovský sprievod nechali niekoľko dní táboriť neďaleko Viedne. Do mesta prišli iba oni traja inkognito. Beáta bola v mužskom odeve. Páni ju počas tých niekoľkých dní sprevádzali po uliciach a uličkách Viedne tak dôkladne, že sa z mesta mohla dostať aj poslepiačky. A podľa miesta upresňovali svoj plán. Keď všetko dôkladne pripravili, vrátili sa ku kráľovskému sprievodu a slávnostne vošli do mesta. Oficiálne sa ubytovali a oficiálne sa stretli s pápežom. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (26. pokračovanie) →

„Budeme mať návštevu, Beáta,“ privítal ju raz ráno Karol.
„Oficiálnu alebo milú?“
„Žiaľ oficiálnu. Príde bonnský arcibiskup Štefan. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (25. pokračovanie) →

Cisár Karol

Čoskoro sa Karol vybral na Karlštejn. Jeho skoro ročným lumpovaním sa výstavba tohto hradu omeškala a tak namiesto sedem rokov trvala nakoniec deväť. Karol však na to našiel ospravedlnenie v magických číslach, zabudol však, že keby trvala výstavba sedem rokov, ako mala, boli by tie čísla ešte magickejšie. Teraz sa snažil dohnať zameškané a osobne išiel dohliadnuť na to, čo bolo treba ešte zabezpečiť. Beáta zostala s Arnoštom a deťmi na hrade. A práve vtedy jej posol priniesol list. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (24. pokračovanie) →

Mesiace utekali a Beátino bruško sa zväčšovalo. Raz pomimo práce jej povedal Karol:
„Už by si nemala jazdiť na koni. Ublížiš aj sebe aj dieťaťu.“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (23. pokračovanie) →

Zo začiatku jej Karol diktoval. Mal veľa zameškanej práce. Bolo treba dobehnúť všetko, čo sa ešte dobehnúť dalo. Karol sa prechádzal okolo nej a občas sa jej pokúsil dotknúť. Lenže Beáta sa vždy ostro ohradila. Keď to nepomohlo, otočila sa a strelila kráľovi zaucho a spustila na neho: Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (22. pokračovanie) →

Ako tak sedeli za stolom, zrazu sa v miestnosti objavilo jasné svetlo a rytieri počuli hlas:
„Dajte preniesť okrúhly stôl do Arnoštovho domu v lese. Tam sa budete naďalej schádzať okolo neho a prenášať duchovné do svetského. Tak je to pre tento čas potrebné a nutné.“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (21. pokračovanie) →

Kráľ sa chodil každý deň pýtať, ako sa má. Len potajomky sa na ňu pozrel, tak aby ho ona ani náhodou nevidela a opäť odchádzal. Arnošt bol však pri nej stále. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (20. pokračovanie) →

Prišiel posol z Francúzska a priniesol Karlovi list. V liste sa písalo, že jeho otec kráľ Ján Luxemburský padol v hrdinskej bitke pri Kreščaku. Karol dočítal, posla poslal do kuchyne a zavolal Beátu. Stručne jej oznámil, čo sa stalo. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (19. pokračovanie) →

Svätý Grál

Blížili sa Turíce. Karol sedel za stolom spolu s Arnoštom a rozprávali sa. Zrazu Karol videl. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (18. pokračovanie) →

Dom bol skutočne v ústraní, tak ako to jeho majiteľ opísal Arnoštovi. Obklopovali ho lesy, takže o úlovok nebola núdza a nikto v meste o nich nevedel. Pri jednom love sa jej Arnošt spýtal: Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (17. pokračovanie) →