Na stretnutie sa vybrali tak, aby prišli niekoľko dní vopred. Kráľovský sprievod nechali niekoľko dní táboriť neďaleko Viedne. Do mesta prišli iba oni traja inkognito. Beáta bola v mužskom odeve. Páni ju počas tých niekoľkých dní sprevádzali po uliciach a uličkách Viedne tak dôkladne, že sa z mesta mohla dostať aj poslepiačky. A podľa miesta upresňovali svoj plán. Keď všetko dôkladne pripravili, vrátili sa ku kráľovskému sprievodu a slávnostne vošli do mesta. Oficiálne sa ubytovali a oficiálne sa stretli s pápežom.
Prvé stretnutie mal pápež len s cisárom. Po všetkých politických záležitostiach sa spýtal pápež:
„Vaša výsosť, priviedli ste ju?“
„Že o tom pochybujete, vaša svätosť.“
„Ó, to by som si nikdy nedovolil. České krajiny vždy boli oddanými služobníkmi cirkvi svätej. Čo by ste mi o nej mohli povedať?“
„Neviem, čo všetko ste počuli, vaša svätosť.“
„Len to najlepšie. Že je to múdra, vzdelaná, krásna a spôsobná dáma.“
„Obávam sa, že o nej viete veľmi málo. Pani Beáta je totiž živel. Nespútaná, nezávislá a príťažlivá je tým, že nikdy neurobí to, čo nechce. A nedá sa kúpiť.“
„A ako ste si ju získali vy, milý priateľ?“
„Ťažko, veľmi ťažko. Veľmi dlho som ju musel dobývať. Musím sa priznať, vaša svätosť, že ma to stálo aj mnoho zaúch, ale jemnosťou a trpezlivosťou som všetko dosiahol. Medzi nami, niekoľko zaúch sa ušlo aj kráľovi Kazimírovi a aj arcibiskupovi Štefanovi.“
„A to celé tie roky žila vedľa vás?“
„Niekoľkokrát mi utiekla a musel som ju hľadať. Urobila to vždy vtedy, keď som jej nevyhovel.“
„Ó, to je skutočne vzrušujúce. Horím nedočkavosťou spoznať tú dámu!“
„Počas obeda vám bude vyhovené, vaša svätosť,“ uklonil sa Karol a išiel sa pripraviť na obed.
V hodovnej sieni predstavil Karol pápežovi Beátu.
„Som veľmi potešený, pani Beáta, že vás osobne spoznávam. Počul som už o vás veľmi veľa. A z mnohých strán.“
Beáta sa uklonila a pobozkala mu prsteň.
„Vaša svätosť, potešenie je aj na mojej strane.“
„Počul som, že výborne ovládate výklad biblie.“
„Bibliu poznám veľmi dobre, vaša svätosť.“
„Dnes popoludní by som sa s vami rád rozprával práve o biblii.“
„Bude mi veľkou cťou, vaša svätosť.“
A skutočne, ihneď po obede pápež zaviedol Beátu do siene, v ktorej konal audiencie. Najprv chcel zobrať aj tlmočníka, ale nakoniec s potešením zistil, že ona latinčinu ovláda skutočne vynikajúco.
„Milá dcéra, o čom by sme sa dnes mohli zhovárať?“
„Ó, svätý otče, ja si netrúfam vybrať tému. Vy predsa bibliu študujete o niekoľko desaťročí dlhšie než ja, navrhnite ju vy.“ A myslela si: „Ach jaj! Naozaj je ešte horší ako Štefan. Dúfam, že bude slušný aspoň počas Karlovej návštevy. Nerada by som mu spôsobila u tohto zvrhlíka ťažkosti.“
„Milé dieťa, začnime teda stvorením ženy. Boh stvoril ženu z Adamovho rebra a dal jej meno Eva. A preto má byť žena mužovi vo všetkom podriadená a poslušná.“
„Prepáčte, otče, ale myslím si, že keď Boh stvoril ženu, nestvoril tým mužovi slúžku. Žena má mužovi pomáhať, ale na oplátku má muž pomáhať žene a nie jej iba rozkazovať, ako som to pochopila z vašich slov.“
„Ó, milé dieťa, a vari nie je muž hlavou?“
„Je, otče. Ale nie je predsa len žena krkom, ktorý tou hlavou krúti podľa seba?“
„A najlepšie vedia krútiť milenky kráľov.“
Beáta sa usmiala a čakala, čo príde ďalej.
„Žena je hriešny tvor,“ pokračoval pápež. „A hriešna je už tým, že bola stvorená …“
„Prepáčte, otče, ale Boh vo svojej dokonalosti by určite úmyselne nestvoril hriešneho tvora …“
„A čo had?!“
„Žiadny had ma ešte nenahováral na to, aby som jedla jablká.“
„A čo hriešnica Magdaléna?“
„A nepovedal jej Syn Boží – vstaň, žena, tvoje hriechy sú ti odpustené?“
Pápež sa prechádzal s rukami za chrbtom a premýšľal. Po chvíli prešiel do osobného útoku:
„Milé dieťa, ale vy máte deti bez otca.“
„Otče, moje deti majú otca, ktorý sa o ne veľmi dobre stará. Dbá o ich chlieb pozemský i duchovný. A sám ich učí poznávať Boha.“
„Je to kráľ?“
Beáta neodpovedala, iba sa usmiala.
Počas návštevy si pápež k Beáte nič nedovolil. Lenže kráľovi povedal, že je nutné, aby Beáta ešte vo Viedni nejaký čas zostala aj po jeho odchode, lebo chce podrobne preskúmať jej vedomosti. Karol musel súhlasiť. Vedel, že k takémuto návrhu dôjde a bol na to pripravený.
A tak keď kráľovský sprievod po týždni odchádzal, Beáta tam ešte zostávala.
Po večeri ju pozval pápež do svojich súkromných komnát. Beáte stiahlo od strachu krk, ale išla. Veď čo iné jej zostávalo?
V prepychovo zariadenej komnate ju usadil a z pripravenej karafy nalial dva poháre silného starého vína. A znova začal o hriechu, hriešnych ženách, smilstve. A nezostával iba pri slovách. Na dobrú noc dostal štyri zauchá. Napriek tomu Beátu pozval opäť na ďalší deň a hneď po raňajkách ju usadil vo svojej pracovni.
„Milé dieťa, včera som skúšal iba mieru vašej povoľnosti a som s vami veľmi spokojný. Dnes budem skúšať …“
Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Pápež sa kyslo zatváril, ale pozval hosťa ďalej. Vošiel jeho tajomník:
„Vaša svätosť, veľmi nerád vás ruším, ale práve prišiel pán arcibiskup Arnošt.“
„Veď ten včera odišiel.“
„Áno, ale na ceste domov stretli sprievod, ktorý sa vybral za vašou svätosťou s prosbou o posvätenie svätej relikvie. Pán arcibiskup vám včera pri obede spomínal, že pôvodne mal ísť tento sprievod s nimi, ale stala sa nejaká nehoda a tak sa celý sprievod zdržal.“
„Uveďte ho do prijímacej miestnosti.“
Tajomník odišiel a pápež namrzene povedal: „Milá dcéra, v našom rozhovore budeme pokračovať po večeri.“
Beáta si vydýchla. Všetko išlo podľa plánu. Zostávalo ho iba dokončiť.
Pápež na ňu celý deň nemal čas. Pri večeri sa stretla aj s Arnoštom a prehodili spolu pár slov. Po večeri ju opäť zobral pápež do svojich komnát. Ale tentoraz už prešiel priamo k veci.
„Milá dcéra, žiadna žena nedokáže odolávať večne.“
„Ó, to je pravda, otče. My, ženy, sme veľmi hriešne.“
„Takže viete, čo budem od vás očakávať?“
„Nie, otče.“
„Predsa to, čo od vás očakáva aj český kráľ.“
„Budeme riešiť nejakú politickú situáciu, otče?“ opýtala sa ho naivne.
„Prečo by sme sa mali zaoberať politikou?“
„Lebo spolu s českým kráľom najviac času venujeme práve politike.“
Pápež na chvíľu onemel a Beáta sa v duchu bavila. Veľmi dobre vedela, o čom je reč. On chvíľu rozmýšľal a nervózne sa prechádzal. Po chvíľke sa postavil priamo oproti nej a začal:
„Pani Beáta, nebudeme sa predsa hrať na mačku a myš. Ste milenkou českého kráľa a ja od vás nejaký čas budem očakávať to isté. Je vám to jasné?“
„Myslela som si, pane, že cirkevné osoby majú celibát. A že niečo také sa vzťahuje aj na pápeža.“
„Viete veľmi dobre, že celibát sa vzťahuje iba na uzavieranie manželstva.“
„Zaujímavý výklad. A čo potom prikázanie: Nezosmilníš?“
„A načo máme spovede?“
„Ó, pravda, na tento detail som pozabudla. Takže po spovedi je človek znovu čistý ako ľalia?“
„Samozrejme. Odmodlí sa určitý počet modlitieb podľa svojej hriešnosti a je čistý.“
„Pochopila som, prečo sa teda mnísi modlia celý deň.“
„Ako to myslíte?“
„Tak ako som povedala. Jeden opát ma o svojej hriešnosti už presvedčil. A jeho mnísi takisto.“
„Tak preto český kráľ intervenoval cez pražského arcibiskupa o preloženie istého opáta?“
„Preto.“
„Ale pápežovi sa musí podvoliť aj český kráľ.“
„Musí.“
„Vedeli ste, na čo som vás sem volal?“
„Nie. Myslela som si, že v pápežovej prítomnosti budem od hriechu chránená.“
„Milé dieťa, dostanete veľmi mierne rozhrešenie. No a teraz sa môžete začať vyzliekať.“
„Otče, ale ja sa hanbím …“
„Vy sa hanbíte?“ začudovane sa opýtal.
„Áno.“
„To ste boli s kráľom … oblečená?“
„Nie. Vyzliekla som sa v inej izbe. A za ním som prišla iba v plášti …“
„To je zaujímavé. Tak ja vás počkám vo vedľajšej izbe. To je moja spálňa.“
„Dobre, otče.“
Pápež zmizol za dverami a Beáta nezaháľala. Spod sukne vytiahla motúz. Uviazala ho na kľučku a druhý koniec priviazala o druhé dvere. Ešte raz ho poistila o iné dvere. Potom si vyzliekla šaty. Pod nimi mala mužský odev. Naň si prehodila ešte mníšsku kutňu a previazala opasok. Ku spálni zavolala:
„Och, prosím o chvíľku strpenia. Zauzlila sa mi tkanička na spodničke. Potrvá to chvíľku dlhšie.“
„Ponáhľajte sa, som už netrpezlivý.“
„Som trošku nešikovná. Ale ja to musím sama,“ a potichu zavrela dvere. Potom sa rozbehla po chodbe. Mala obutú len mužskú obuv z mäkkej teľacej kože a jej kroky nebolo počuť. Cestu si veľmi dobre pamätala. Zakrátko už bola na nádvorí.
Spoza stĺpa vykročila postava a podišla k mníchovi.
„Dobrý večer, brat,“ ozval sa Arnoštov hlas.
„Dobrý večer, otče,“ odpovedala spod kapucne Beáta.
„Nikto tu nie je. Môžeš vyhodiť šaty cez múr do Dunaja.“
Ona tak aj urobila a obaja zmizli za dverami arcibiskupovej izby.
„Neublížil ti?“
„Ak nepočítam niekoľko uslintaných bozkov, tak nie. Fuj, zvrhlík! Vraj pápež!“ Beáta ešte chvíľu hundrala. O chvíľku sa opýtala: „Nemáš tu niekde vodu, rada by som sa umyla.“
„Vody je tu dosť aj na kúpanie. Lenže je studená.“
„Bŕ, nemám rada studenú vodu, ale zatnem zuby. Okúpem sa. Si si istý, že ti nebudú kontrolovať izbu?“
„Neopovážia sa. Pokojne sa vykúp.“
A bolo tak, ako arcibiskup povedal. Noc bola pokojná. Na druhý deň predpoludním sa konala omša na posvätenie relikvie, ktorú arcibiskup so sprievodom mníchov hneď odnášal späť do Čiech.
„Otče, rád by som sa pred odchodom rozlúčil s pani Beátou,“ povedal Arnošt pápežovi.
„Pani Beáta sa od rána necíti dobre. Nebola dokonca ani na raňajkách. Je mi to ľúto, ale nebudete sa s ňou môcť rozlúčiť.“
„To mi je naozaj ľúto, vaša svätosť,“ arcibiskup pobozkal pápežovi prsteň. Potom vysadol na koňa a dal pokyn ostatným, aby ho nasledovali. O dva dni sa pripojili k sprievodu českého kráľa.
Po dlhom období pokory a náprav chýb, keď Karol skutočne ľutoval, opäť začalo nastupovať obdobie jeho pýchy.
Začalo vtedy, keď Kazimír ponúkol za Beátu štvrtinu Poľska. Karol, ktorý sa na začiatku svojho pokánia hanbil na Beátu hoci len pozrieť, zrazu zistil, že Beáta je krásna a múdra a pribúdajúci vek jej vôbec nie je na ťarchu. Práve naopak – ako keby so zrelosťou krásnela ešte viac. A Karla začala zožierať vášeň a pýcha. A nielen to – zistil, že ju ešte stále ľúbi. Bol z toho zmätený a nevedel si s tým dať rady. Každým krokom sa snažil, aby Beátu opäť získal, lenže ona ho ignorovala. A to ho zožieralo a rozvášňovalo ešte viac. Iné dievčatá a ženy ho už nezaujímali. V tomto ohľade sa naozaj lepšil. Lenže tú vášeň ešte nedokázal zničiť. A tak ničila ona jeho.
„Karol, mali by sme končiť. Za oknami je už tma,“ poznamenala Beáta, keď sa Karol chystal pustiť do nového diktovania.
„V zime sa stmieva veľmi skoro. Pokračujeme,“ povedal a mračil sa.
Hneď ako jej dodiktoval, zobral ešte nejaký pergamen a prikázal jej ho prepísať. Potom odišiel. Ona ho prepísala a chystala sa odísť. Zobrala si sviečku do rúk a ostatné pozhasínala. Vyšla na chodbu. Vtedy akoby jej prievan sfúkol plameň a na chodbe zostala potme. Zrazu ju niekto objal tak, že jej pridržal ruky aby sa nemohla brániť.
„Čo odo mňa chcete?!“
„Nikto tu nie je, kto by ťa mohol počuť,“ odpovedal jej mužský šepot.
„Prosím vás, nechajte ma,“ zašepkala a v hlase mala strach.
„Ty sa bojíš?“
„Bojím. Prosím vás, pustite ma.“
Zovretie naraz povolilo a ona bola voľná. Muž sa kdesi v tme stratil a ona sa pomaly po tme dostala do svojich komnát. Tam už bolo svetlo.
„Karol,“ oslovila ho po večeri. „Neželám si, aby si ma v tvojej pracovni držal až do samej tmy.“
„Môžeš mi vysvetliť prečo?“ opýtal sa jej bezočivo.
„Preto, lebo ma potom na tmavých chodbách obťažujú dotieraví muži!“
„Tak teba obťažujú dotieraví muži! A čo mám s tým ja spoločné?!“
„Veľa. A keď sa budeš takto svätuškársky tváriť, nadobudnem presvedčenie, že všetko!“
Karol jej neodpovedal. Ale v ďalšie dni ju už púšťal od seba za svetla.
Prešiel nejaký čas a do Prahy opäť zavítal arcibiskup Štefan. V liste Karlovi a Arnoštovi sa odvolával na riešenie nejakej cirkevnej záležitosti. V skutočnosti prišiel vyzvedať. Počul o tom, že Beáta musela ísť za pápežom do Viedne a tiež sa dopočul, že pápežovi utiekla priamo z postele. Pápež si však myslel, že skočila cez ochranný múr do Dunaja a že sa utopila. Štefan tomu neveril a tak si vymyslel túto návštevu, aby sa priamo v Prahe presvedčil ako to s ňou naozaj je.
Karol dostal list na poslednú chvíľu a nestačil odkázať Beáte, aby nechodila na hrad. A na hrade ju stretol Štefan. Samotnú na nádvorí. Predstieral prekvapenie, keď ju oslovil:
„Ó, pani Beáta, vy žijete? Všetci si myslia, že ste mŕtva. Dokonca náš svätý otec dal za váš nerozvážny čin slúžiť niekoľko omší.“
„Ó, pán arcibiskup, to je ale prekvapenie!“
„Som veľmi zvedavý, ako ste sa dostali na Pražský hrad.“
„Bola to veľmi dlhá cesta.“
Arcibiskup sa usmieval. Potmehúdsky sa sklonil k jej uchu a zašepkal: „Aj tak som veľmi zvedavý, ako ste ušli pápežovi. Prezradíte mi to?“
„Ušla som mu veľmi jednoducho. Preskočila som múr, preplávala som Dunaj a do Prahy som pricválala na koni. Stačí?“
„A čo bolo medzi tým?“
„U nás, v Čechách sa hovorí, že kto je zvedavý, bude skoro starý. A vy predsa nechcete tak rýchlo zostarnúť, však?“
„Takže vám pri úteku pomáhal kráľ?“
„Vôbec nie. Kráľ už bol preč. S pápežom nebola žiadna zábava, tak som utiekla za svojím milencom. Keď ma uvidel, takmer omdlel od radosti.“
„To by som omdlel aj ja. A čo vám povedal?“
„Spýtal sa ma, ako som to dokázala.“
„A čo ste mu na to povedali?“
„To isté, čo aj vám.“
„A na viac nebol zvedavý?“
„Bol. Ale nepomohlo mu to. Aj tak sa nič iné nedozvedel. Musí mu stačiť to, že som prišla za ním.“
„A za mnou by ste nechceli utekať?“
„Nechcela, ale vy ste asi prišli za kráľom. Odvediem vás k nemu,“ a nečakala ani na odpoveď a voviedla ho ku kráľovi.
Štefan návštevu veľmi skoro skončil. Čoskoro po jeho odchode prišiel list od pápeža adresovaný priamo rímskemu cisárovi Karlovi. Karol si list prečítal a hneď dal zavolať pražského arcibiskupa a svoju kastelánku. Keď sa všetci stretli, Karol začal čítať list, v ktorom sa písalo, že jeho svätosť po veľmi dôkladnom preskúmaní nemorálneho života pani Beáty z Pardubíc, dospela ku veľmi závažnému rozhodnutiu, aby túto osobu, ktorá je svojím hriešnym životom zlým príkladom pre všetkých počestne žijúcich kresťanov, exkomunikovala z lona cirkvi svätej …
Kráľ dočítal a chvíľku bolo ticho. Potom sa ozvala Beáta:
„Asi budem musieť odísť z dvora, však?“
„To nie je potrebné. Zatiaľ mi to pápež neprikázal. A pošlem mu desať ďalších žien a nejaké dary, aby mi ťa oficiálne nezakázal,“ odpovedal Karol.
Asi o týždeň už Arnošt cestoval za pápežom a niesol mu kráľovské dary.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.