Biskup d’Estrées sa u pápeža síce zdržal, ale podarilo sa mu pre Athénaïs vybaviť pápežské povolenie, na základe ktorého mohla zhotovovať akékoľvek lieky na liečenie tiel a záchranu ľudských životov. Ale podarilo sa mu nielen to. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (26. pokračovanie)
Ľudovít umrel a rozbehli sa prípravy okolo nového kráľa. Kráľovi dôverníci vymýšľali novú dvornú etiketu a kráľovskí krajčíri a obuvníci mali nové zákazky. Viac ako mesiac bol kráľ izolovaný od dvora. Louvois a Colbert pátrali po vrahovi. Athénaïs im nemohla pomôcť, lebo cez krovie zazrela iba jeho čipkovaný golier. Až raz podvečer … Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (25. pokračovanie)
Na dvor prišiel vyslanec z Madridu. Kráľ mu prejavoval tú najväčšiu pozornosť a snažil sa dosiahnuť výhodnú dohodu so Španielskom. Dokonca usporiadal na jeho počesť poľovačku. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (24. pokračovanie)
Krátko po tom, ako Athénaïs začala chodiť k Voisinovej, prišiel za ňou kráľ: Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (23. pokračovanie)
Aj dnešná audiencia prebehla podobne. Athénaïs povedala, čo chce a bosorka povedala termín. Len pri množstve sa zarazila:
„Načo vám je toľko arzeniku?“ Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (22. pokračovanie)
Do siene vošiel kráľ. Sprevádzali ho Colbert a Athénaïs. Ľudovít si sadol, ale dlho sedieť nevydržal. Vstal a prechádzal sa s rukami za chrbtom. Po chvíli dlhého ťažkého mlčania vybuchol: Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (21. pokračovanie)
Dvere na cele sa otvorili a dnu vošiel muž.
„Dobrý večer, madam.“ Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (20. pokračovanie)
Jedného dňa opäť zavolal kardinál Mazarin Athénaïs do svojej pracovne. Tento raz ju neusadil oproti svojmu pracovnému stolu, ale posadil sa naproti nej do kresla. Athénaïs spozornela. Vycítila, že dnes bude rozhovor iný a zľakla sa. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (19. pokračovanie)
Fouquet i Ľudovít potichu vyšli balkónom. Celou cestou späť ani jeden neprehovoril. Aj po vstupe do kráľovej pracovne dlho obaja mlčali. Fouquet sedel a Ľudovít sa prechádzal. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (18. pokračovanie)
Ľudovít v ten večer nespustil Lujzu z očí. Keď sa jej zdalo, že pozerá von oknom, nakvapkala mu niečo do pohára. Ľudovít si zobral pohár, nenútene sa s ňou rozprával a keď sa nedívala, vylial ho na podlahu. Potom si začal pretierať oči a ľahol si na posteľ. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (17. pokračovanie)