Na stretnutie sa vybrali tak, aby prišli niekoľko dní vopred. Kráľovský sprievod nechali niekoľko dní táboriť neďaleko Viedne. Do mesta prišli iba oni traja inkognito. Beáta bola v mužskom odeve. Páni ju počas tých niekoľkých dní sprevádzali po uliciach a uličkách Viedne tak dôkladne, že sa z mesta mohla dostať aj poslepiačky. A podľa miesta upresňovali svoj plán. Keď všetko dôkladne pripravili, vrátili sa ku kráľovskému sprievodu a slávnostne vošli do mesta. Oficiálne sa ubytovali a oficiálne sa stretli s pápežom. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (26. pokračovanie)
Archív kategorií: Kastelánka jeho Veličenstva
Kastelánka jeho veličenstva (25. pokračovanie)
„Budeme mať návštevu, Beáta,“ privítal ju raz ráno Karol.
„Oficiálnu alebo milú?“
„Žiaľ oficiálnu. Príde bonnský arcibiskup Štefan. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (25. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (24. pokračovanie)
Cisár Karol
Čoskoro sa Karol vybral na Karlštejn. Jeho skoro ročným lumpovaním sa výstavba tohto hradu omeškala a tak namiesto sedem rokov trvala nakoniec deväť. Karol však na to našiel ospravedlnenie v magických číslach, zabudol však, že keby trvala výstavba sedem rokov, ako mala, boli by tie čísla ešte magickejšie. Teraz sa snažil dohnať zameškané a osobne išiel dohliadnuť na to, čo bolo treba ešte zabezpečiť. Beáta zostala s Arnoštom a deťmi na hrade. A práve vtedy jej posol priniesol list. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (24. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (23. pokračovanie)
Mesiace utekali a Beátino bruško sa zväčšovalo. Raz pomimo práce jej povedal Karol:
„Už by si nemala jazdiť na koni. Ublížiš aj sebe aj dieťaťu.“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (23. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (22. pokračovanie)
Zo začiatku jej Karol diktoval. Mal veľa zameškanej práce. Bolo treba dobehnúť všetko, čo sa ešte dobehnúť dalo. Karol sa prechádzal okolo nej a občas sa jej pokúsil dotknúť. Lenže Beáta sa vždy ostro ohradila. Keď to nepomohlo, otočila sa a strelila kráľovi zaucho a spustila na neho: Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (22. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (21. pokračovanie)
Ako tak sedeli za stolom, zrazu sa v miestnosti objavilo jasné svetlo a rytieri počuli hlas:
„Dajte preniesť okrúhly stôl do Arnoštovho domu v lese. Tam sa budete naďalej schádzať okolo neho a prenášať duchovné do svetského. Tak je to pre tento čas potrebné a nutné.“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (21. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (20. pokračovanie)
Kráľ sa chodil každý deň pýtať, ako sa má. Len potajomky sa na ňu pozrel, tak aby ho ona ani náhodou nevidela a opäť odchádzal. Arnošt bol však pri nej stále. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (20. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (19. pokračovanie)
Prišiel posol z Francúzska a priniesol Karlovi list. V liste sa písalo, že jeho otec kráľ Ján Luxemburský padol v hrdinskej bitke pri Kreščaku. Karol dočítal, posla poslal do kuchyne a zavolal Beátu. Stručne jej oznámil, čo sa stalo. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (19. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (18. pokračovanie)
Svätý Grál
Blížili sa Turíce. Karol sedel za stolom spolu s Arnoštom a rozprávali sa. Zrazu Karol videl. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (18. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (17. pokračovanie)
Dom bol skutočne v ústraní, tak ako to jeho majiteľ opísal Arnoštovi. Obklopovali ho lesy, takže o úlovok nebola núdza a nikto v meste o nich nevedel. Pri jednom love sa jej Arnošt spýtal: Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (17. pokračovanie)