Karol mal pravdu. Eduard sa síce zotavoval, ale svojich špehov nechal snoriť ďalej. Tu pomohol Daniel. Vedel, ktorých mužov používa otec na špinavé práce. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (126. pokračovanie) →

Daniel zostal ešte dlhý čas s Beátou a Giovannim v tomto dome. Keď už jeho francúzština bola na nerozoznanie od rodeného Francúza, poslala Beáta Giovanniho po Řehořa. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (125. pokračovanie) →

Prešiel nekonečný čas čakania a Řehoř sa vrátil. Beáta ho odviedla do komnaty, kde boli iba sami a netrpezlivo čakala na odpoveď. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (124. pokračovanie) →

Došiel jej dych a stíchla. Giovanni jej pustil ústa. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (123. pokračovanie) →

O niekoľko dní pricválal Giovanni a prišiel s ním aj Řehoř, Beátin priateľ. Daniel zostal s Arnoštom a Beáta išla privítať oboch mužov. Řehoř už vedel, že pôjde ako rýchly kráľovský posol do Francúzska. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (122. pokračovanie) →

Daniel si povzdychol a začal rozprávať francúzsky. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (121. pokračovanie) →

V tom čase už boli Beáta, Daniel a Arnošt veľmi ďaleko od Prahy, ale do domu, ktorý poznala, prišli až po zotmení. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (120. pokračovanie) →

Keď ho ostrihala, spálila jeho vlasy, prezliekla sa a vrátila sa k Eduardovi. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (119. pokračovanie) →

„Pane,“ oslovila ho potichu, len čo ho odviedla do tajnej siene. „Stačil vám takýto dôkaz?“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (118. pokračovanie) →

Jedného rána prišla Beáta za Eduardom:
„Pane, váš dôverník je mŕtvy. Kráľ Karol ho dal urýchlene pochovať.“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (117. pokračovanie) →