Karol mal pravdu. Eduard sa síce zotavoval, ale svojich špehov nechal snoriť ďalej. Tu pomohol Daniel. Vedel, ktorých mužov používa otec na špinavé práce. Giovanni namaľoval ich podobizne a Karol zariadil všetko potrebné. Eduard sa vrátil do Anglicka bez svojich najlepších ľudí.
Daniel, teda François sa ujal spravovania Beátinho zámku. Zmenil účes a nechal si narásť fúziky a briadku.
Eduard hneď po návrate upriamil svoju pozornosť na Francúzsko. A tak mu neuniklo, že práve na Beátinom zámku sa objavil muž, ktorý nápadne pripomína jeho syna. Okamžite dal napísať francúzskemu kráľovi list:
„Veličenstvo,
dostala sa mi do uší zvesť, že práve vo Vašej krajine našiel útočisko môj syn, ktorý zradil svojho otca a kráľa a tým aj svoju vlasť. Zvlášť podozrivé sú tie okolnosti, že sa zdržuje práve na zámku markízy Beatrix. Žiadam Vás o jeho neodkladné vydanie. Eduard III.“
Posol kráľovi ešte ústne oznámil, že v prípade nevydania vlastizradcu sa ruší prímerie medzi Francúzskom a Anglickom.
Kráľ Karol V. sa dostal do úzkych. Ak vydá Daniela, Eduard ho dá verejne popraviť ako vlastizradcu. Ak ho nevydá, bude vojna. Ani jedna možnosť nebola dobrá. Ale čo ďalej?
Pomohla mu náhoda. V kuchyni zbadal slúžku, ktorá sa veľmi podobala Beáte. Rovnaká výška, chôdza, pohyby, farba očí i vlasov. Jediným rozdielom bol vek. Bola približne o desať rokov mladšia. Karol si zavolal kuchára a od neho sa dozvedel, že Julie pochádza priamo z Paríža a rada sa stretáva s chlapmi. Je síce slobodná, ale má už tri deti. Každé s niekým iným, ani ona sama nevie s kým.
To kráľovi stačilo. Prepustil kuchára a nechal si priviesť Julie.
„Madam, chceli by ste byť milenkou kráľa?“ opýtal sa jej z mosta do prosta.
„Prosím?“ opýtala sa začudovane a v očiach sa jej žiadostivo zablyslo. Kráľ si to všimol a pokračoval istejšie:
„Tento návrh má však jeden háčik. Ten kráľ je Angličan. Súhlasíte?“
Prikývla: „To je jedno, hlavne že je bohatý.“
„Urobím z vás šľachtičnú a pošlem vás za ním. Vaše deti však môžu zostať vo Francúzsku, postarám sa o ne, ak budete chcieť.“
„Tie detiská ma iba zlostia. Budem rada, ak sa ich zbavím,“ precedila znechutene cez zuby. Hodilo sa jej, že sa stane veľkou paňou, ktorú budú iní obsluhovať. Viac ju už nič nezaujímalo, veď sa zbavila ešte aj tých uvrieskaných deciek. Od kráľa vychádzala s pergamenom, na ktorom už bol zapísaný jej šľachtický titul.
A tak ešte po nejakých drobných opatreniach kráľ odpísal do Anglicka:
„Veličenstvo,
osobne som prešetril záležitosť s Vaším údajným synom. Píšem údajným, lebo Vaše podozrenie padlo na môjho nevlastného brata, markíza Françoisa. Môj nevlastný brat sa narodil v Poitiers markíze Isabelle. To, že sa podobá na vášho syna je pravda. Ale mnoho ľudí na svete sa podobá ako vajce vajcu. V službách francúzskeho dvora je istá markíza Julie, ktorá sa veľmi podobá markíze Beatrix. Madame Julie súhlasila, že odcestuje za Vami a ja ju s jej láskavým dovolením k vám posielam a dúfam, že k Vašej plnej spokojnosti. Karol V.“
Eduard bol s novou milenkou veľmi spokojný. Okrem francúzštiny nevedela iný jazyk, ale on ju na rozprávanie nepotreboval. Vŕtal mu však v hlave ten nevlastný brat. Nakoniec poslal svojich vyslancov do Poitiers, aby sa pozreli do knihy narodených detí.
Abbé Michel vedel, že sa čoskoro takáto návšteva objaví. S milým úsmevom otvoril požadovanú knihu a padol mu do nej pohľad. Práve na tejto strane bol zápis, že markíze Isabelle a markízovi Richardovi sa narodil syn Guy … a bolo to v lete … Abbého oblial studený pot. Ale nedal nič najavo a listoval ďalej až na koniec roka. Ako posledný v roku bol zápis, že markíze Isabelle sa narodil syn François. Usmial sa na vyslancov a prstom v knihe im hľadaný zápis ukázal. Oni si ho prečítali a odišli. Po ich odchode abbé nalistoval prvý zápis, stranu vytrhol a spálil. Markízu Isabelle a aj jej manžela Richarda zabili zbojníci a syn Guy padol vo vojne. Mŕtvi už nepotrebujú pravé zápisy …
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.