Keď ho ostrihala, spálila jeho vlasy, prezliekla sa a vrátila sa k Eduardovi. Kým ho zabávala, Daniel spolu s Arnoštom prešiel hradnou bránou bez toho, aby si to niekto všimol. Na arcibiskupstvo to nemali ďaleko.
Beáta bola pri Eduardovi až do večera. Štedro mu nalievala víno, takže večer nemala problém nepozorovane odísť. Svoju prácu vykonal aj makový odvar, ktorý mu pridala do vína.
Ihneď utekala do tajnej komnaty, kde už na ňu čakal Giovanni. Tentoraz jej vlasy odstrihol on, pekne ich zarovnal a zvyšky spálil. Ona sa rýchlo prezliekla do mužských šiat, nalepila si fúzy a bradu a tajnou chodbou vyšli z hradu pri ohrade s koňmi. Vo vnútri ohrady už čakali dva kone osedlané sedlami s kráľovským erbom.
„Máš tie listiny?“ spýtala sa.
Bez slova jej podal jeden pergamen s kráľovskou pečaťou. Schovala si ho a obaja vysadli na kone.
„Otvorte bránu súrnym kráľovským poslom!“ zakričal Giovanni na strážcov. Tí si prezreli pečate na listinách a oboch ich pustili.
Na druhý deň sa vrátil Giovanni do kráľovského paláca. Najprv išiel do Beátiných komnát a potom sa vybral za Karlom:
„Veličenstvo, neviem nájsť svoju manželku … prosím, dajte ju hľadať.“
Kráľ vydal príkaz a na hrade vypukol poriadny zmätok. Ruch a búchanie dverí prebudili aj omámeného Eduarda. Vstal s boľavou hlavou a nevrlo sa opýtal:
„Dočerta! Čo sa deje? Varí horí?!“
„Oh nie, vaše veličenstvo. Markíza Beáta sa stratila … asi ju niekto uniesol!“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.