Hercegovina, rok 1912/1913
Ešte počas prázdnin pricestoval Gerd za Natáliou a Johannom do maličkého mestečka v Hercegovine. Milo sa zvítali a usadili sa v salóne nového domu, ktorý medzitým Johann kúpil.
„Gerd, tak nám už konečne prezradíte tie vaše tajné plány?“ začal Johann.
„Samozrejme. Z poverenia cisárskeho dvora sa tu usadím natrvalo ako cisársky školský dohľad.“
Natália radostne vykríkla: „A budeme znovu všetci traja spolu!“
Johann sa opýtal: „Ako ste to dokázali?“
„No, dokázal som toho trošku viac. Keď som sa vrátil z Paríža domov, poveril som vedením rodinnej firmy môjho bratranca, ktorý prišiel ku nám natrvalo bývať. Ešte pred tým som totiž písal mojej mame, aby ho pozvala. Potom som odišiel do Viedne k mojej tete.“
„Ku tej, u ktorej vtedy býval môj otec?“ opýtala sa Natália.
„Presne ku tej. Jej manžel je totiž dvorný radca cisára. Spomenul som jej, že som sa v Paríži zoznámil s jej neterou, teda s vami. Bola veľmi zvedavá a tak som jej hovoril o pomeroch tu v Hercegovine.“
„Hm, a čo na to povedala vaša teta?“
„Veľmi ju to zaujalo, ale i zarmútilo. Jej muž bol veľmi rád, keď sa dozvedel, za koho ste sa vydali. Pozná veľmi dobre túto ďalšiu vetvu rodiny, sám totiž z nej pochádza. Ja som navrhol, aby sa pokúsil získať cisársky súhlas pre založenie nového dievčenského lýcea vo vašom mestečku. Na druhý deň mi priniesol nielen súhlas, ale aj prísľub finančnej subvencie priamo od cisára. Jeho veličenstvo si ma dokonca pozvalo na osobnú audienciu.“
„Teda, Gerd, blahoželáme,“ ozvali sa Natália s Johannom. „Vy máte teda styky!“
„No a!“ ozval sa Gerd so svojou príslovečnou skromnosťou.
„A ako bolo na audiencii?“
„Ako na audiencii. Veľa zdvorilostných fráz a málo vecnosti. Cisár sa ma opýtal, prečo sa interesujem práve o tento zapadnutý kútik jeho mocnárstva. Tak som mu vyložil, že je to, mierne povedané, veľmi nepríjemné, keď neter jeho dvorného radcu, barónka von Görlitz, tu nemala skoro možnosť študovať. Začudoval sa a ponúkol mi, aby som tu vykonával cisársky školský dohľad, samozrejme platený z cisárskej pokladnice. Bol som veľmi rád, lebo som v to ani nedúfal a myslel som si, že sa sem presťahujem len súkromne za vlastné prostriedky.“
„Teda Gerd, ste naozaj dobrý,“ poznamenal Johann.
„To som. A mám ešte jedno prekvapenie,“ dodal Gerd a podal Natálii list zapečatený cisárskou pečaťou.
„Dúfam, že ste sa už naučili švabach?“ usmial sa.
„Naučila, Johann mi nedal ani vydýchnuť.“
„Veď som mu to tak prikázal. Takže teraz si ten list môžete prečítať aj sama.“
Natália rozpečatila list a prekvapene čítala, že z poverenia jeho veličenstva sa stáva barónka Natália von Görlitz riaditeľkou nového dievčenského lýcea v… List jej vypadol z rúk.
„Gerd, čo to má znamenať?“
Gerd sa krásne bezočivo usmial a povedal: „Neviete čítať? Stali ste sa riaditeľkou dievčenského lýcea, milá sesternica.“
„Čo?!“ opýtal sa prekvapený Johann. „To budeme mať ťažké. Žena tu ešte nič neriadila. Dokonca ani len neučila.“
„Nech sa páči Johann, čítajte aj vy,“ podal Gerd Johannovi druhý zapečatený list. Johann ho odpečatil a čítal, že z poverenia jeho veličenstva sa stáva barón Johann von Görlitz riaditeľom chlapčenského reálneho gymnázia. Do doby, kým nebude doplnený profesorský zbor dievčenského lýcea, preberá zodpovednosť za vyučovanie aj v dievčenskom lýceu. Bývalý riaditeľ, ktorý už nadsluhoval, sa podľa listu mohol stať zástupcom v dievčenskom lýceu s úlohou doplnenia profesorského zboru podľa pokynov jeho riaditeľky.
Johann na dlhú dobu onemel. Potom len stručne dodal: „No nazdar! Môj terajší riaditeľ je absolútne proti vzdelaniu akejkoľvek ženy. To radšej spolupracovať s čertom!“
Gerd sa usmial: „A na čo som tu ja? Však môže ísť aj do penzie, dedo starý!“
„Dobre, Gerd, ako si však predstavujete, že sa má Natália ujať svojho úradu? Vás tu ešte nik nepozná a do začiatku školského roka chýba len pár dní,“ ozval sa Johann.
„Je to jednoduché. Dievčatá tu aj tak nevedia v mnohých prípadoch ani len čítať a preto nebude vadiť, ak si primu zopakujú. Preto môžeme začať aj o mesiac neskôr učením čítania a písania. Ako prvé študentky budú dievčence najbohatších a najlakomejších mešťanov a gazdov zo širokého okolia.“
„Hm, ako to chcete dokázať? Silne pochybujem, že by ich tam dobrovoľne priviedli,“ skepticky poznamenala Natália.
„Nielenže ich privedú dobrovoľne, ale ešte za to aj zaplatia. Natália, spomínate si na to, ako kotkodákala moja parížska teta?“
„Veľmi dobre.“
„Tak isto budú kotkodákať aj tí vaši mešťania, keď sa dozvedia, že som knieža, že vy ste barónka a že vás priamo poveril cisár. Myslíte si, že sú vari iní?“
„Gerd, vy ste génius!“ zvolala Natália.
„To som.“
„Hlavne skromný, ako vždy,“ dodala so smiechom.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.