[hidepost=0]

Nečakaj Človek, bo nemáš na čo,
Mal si Čas, aby si urobil zo seba dačo.
Čo Dobrotou by navôkol zaváňalo,
do Stvorenia tebou spracované uvádzalo.

Nastane, čo nastať musí…
Človek, čo konal si, sa ti zhnusí.
Lebo odporné len Plody si sadil
Jedom vlastných Myšlienok si sa hadil.

Čoskoro to vo Stvorení vzplanie
Nástrahy na teba budú. Nie zdanie.
Vysporiadaj sa s Háveďou, čo si trúsiš,
byť ako Bralo v Mori obstáť musíš.

Vedený bol si zo Stupňa na Stupeň
Armády Bytostných bubnujú zaber!
Teraz je Čas ten láskavo ti darovaný…
Vytrvaj! Životom večným budeš obdarovaný!

[/content_control]