Johann sa rýchlo rozlúčil s Klotildou a vrátil sa k Natálii. Medzitým tam prišiel aj Gerd.
„Neuhádnete, koho som stretol.“
„Uhádneme. Veď tu vlastne poznáte len tie tri. Tak ktorú?“
„Videl som iba dve. Neviem ako sa volá, ale spomínala Martu a Eleonóru.“
„Klotilda!“ zvolali naraz Natália s Gerdom. „Čo od vás chcela?“
„To čo minule, len aby som jej za to aj zaplatil. Najprv mi oznámila, že Natália mala milenca Španiela, ktoré ho ste vy, drahý Gerd úplne zabili zo žiarlivosti.“
„Úplne zabil? Veď ten zabitý aj z väzenia ušiel!“ zasmial sa Gerd.
„Zaujímavý mŕtvy,“ zasmiala sa aj Natália.
„To zrejme nevedela. Ale, drahý Gerd, rád by som vás poprosil, keby ste ma v takej chúlostivej situácii nezabili. Bol som upozornený, že to zvyknete.“
Gerd sa rozosmial tak, ako keď Natália lámala dáždnik na Klotildinej hlave. Keď sa upokojil, opýtal sa: „Milá Natália, nechcete si kúpiť päť ďalších dáždnikov? Pokiaľ si spomínam, sťažovali ste sa, že tie vaše nič nevydržia.“
„Drahý Gerd, to už asi nebude potrebné. Teraz majú inú, zaujímavejšiu prácu,“ ozval sa na to Johann.
„Akú?“ opýtali sa naraz Natália s Gerdom.
„Stali sa z nich podnikateľky. Dozvedel som sa, že najprv pracovali na Pigalle a teraz prevádzkujú vlastný Hotel u cnostnej manželky. Ste tam obaja spolu so mnou pozvaní.“
Natália od smiechu skoro spadla na zem.
„To vari nie? Obaja?“ opýtala sa. „A U cnostnej? No nazdar!“
„Ale áno. Aj tak si však myslím, že vaše meno prepočula.“
„A vy by ste ma tam zobrali?“
„A prečo nie.“
„Ako ste to vraveli, že to volajú?“ opýtal sa Gerd.
„U cnostnej manželky. Vraj sa môžeme opýtať hociktorého drožkára. A majú to tam lacno, skoro zadarmo.“
„A určite tam chodia šľachtici,“ rozosmial sa Gerd.
„Áno, ale to ešte neviete všetko. Má tam aj dve spoločníčky. Vraj to boli vaše dobré priateľky a veľa vám toho poradili.“
Gerd to už nevydržal: „Poďme sa tam pozrieť, nech ich vidíme na vlastné oči!“
Trojica vyšla von a zavolala prvú drožku, ktorá išla okolo.
„K Hotelu u cnostnej manželky, prosíme.“
„Hm, a načo vám je tá slečinka?“
„Však je to hotel, či nie?“
„Ako myslíte, však uvidíte. Náš zákazník náš pán. Vy platíte, nie ja!“
Drožkár odviezol trojicu pred malý dom na okraji Paríža.
„Počkajte nás tu prosím, hneď pôjdeme späť.“
„Prosím?“
„Čakajte!“
„No dobre, však vy platíte.“
Gerd prišiel ku dverám a zazvonil. Otvorila mu Eleonóra:
„Gerd! A čo… vy tu… takto… A Natália, aj vy? Aj ten pekný?“
„Prišli sme vás navštíviť. Klotilda nás pozvala.“
„Pozvala? A na čo? A všetkých troch?“
„Všetkých troch. Spomínala, že máte hotel, a že tu máte veľmi lacno.“
„Aha?… Ale to… oné… je len pre pánov.“
„To nám Klotilda nepovedala. A vraj je tu aj Marta.“
„Marta! Poď sem! Pozri sa, kto ku nám prišiel!“ zavolala Eleonóra dnu. Marta vyšla von len tak v spodnej bielizni.
„Natália, čo tu robíš?“
„Klotilda nás pozvala.“
„Jáj. Ale ona teraz nie je doma, ja neviem, či by sme mohli, takto bez nej… akosi. U nás sa totiž čaj nenosí.“
„To nevadí, my čaj nemáme radi. Keby bola káva…“ ozval sa Johann.
Vtedy pred hotelom zastavila druhá drožka. Vystúpili z nej dvaja páni.
„Prepáčte, máme hostí. Ak už nič nepotrebujete, tak dovidenia.“
„Do nevidenia, dámy,“ ozval sa Johann. „A pozdravujte Klotildu, keď sa vráti,“ dodal na záver.
Drožkár otváral oči, keď sa vrátili všetci traja.
„Akosi krátko ste tam boli.“
„Hm, krátko. Neponúkli nás kávou, tak čo by sme tam dlhšie robili.“
Drožkár si pomyslel niečo o strelených pánoch.
Medzitým…
„Ty, Marta, čo vlastne chceli?“
„A ja viem? Klotilda ich pozvala. Sprostá! Keby len tých dvoch, ale aj tú.“
„Však jej to vytmavíme, keď sa vráti.“
Klotilda po návrate márne vysvetľovala, že pozvala len tých dvoch pánov. Monokle na jej očiach svedčili o tom, že priateľky nepresvedčila. Hotel sa dlho držal na výslní. Zanikol až počas druhej svetovej vojny, keď bol zbombardovaný a Klotilda zahynula v jeho ruinách. Eleonóra veľmi skoro zomrela na pohlavnú chorobu a Martu zabil zo žiarlivosti jeden zo zákazníkov.
Ich manželia skončili ešte horšie. Vojenského pisára odsúdil vojenský súd na smrť. Kočiš dostal mnohoročné väzenie, z ktorého sa vrátil s podlomeným zdravím. Stal sa z neho tulák a zlodej. Zakrátko po prepustení podľahol zraneniam, ktoré utŕžil v pouličnej šarvátke. Najlepšie skončil bývalý vrátnik z divadla. Dostal najnižší trest. Keď vyšiel z väzenia, žila však už len Klotilda. Usadil sa u nej a bol rád, že Hotel u cnostnej manželky dobre vynáša. Z Klotildy sa stala madam, ktorá zamestnávala mnoho iných pracovníčok a sama už len inkasovala peniaze. Bála sa, že skončí ako Eleonóra alebo Marta.
Keď sa skončilo vyšetrovanie a súd, Natália s Johannom sa vrátili domov, do Hercegoviny. Španiel dostal mnohoročný ťažký žalár a potom bol vyhostený do Španielska. Tam na neho čakalo ďalšie väzenie za prečiny, ktoré spáchal tam. Vo väzení sa nakazil od spoluväzňa ešte horšou pohlavnou chorobou, ktorej ku sklonku svojho trestu aj podľahol. Krásavec dostal kratší trest. Po jeho vypršaní sa naďalej živil drobnými krádežami. Skončil podobne ako kočiš – niekto ho zabil pri delení koristi.
Gerd sa vrátil do Innsbrucku. Natálii s Johannom však sľúbil, že čoskoro príde za nimi. Mal nejaký plán, ale ani za svet im ho nechcel prezradiť.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.