Kastelánka jeho veličenstva (27. pokračovanie)

Kráľ Ján

Len čo sa Arnošt vrátil, ohlásil sa na návštevu francúzsky kráľ Ján II.. Na záver prvého dňa oficiálnej návštevy sa Ján obrátil na Karla:
„Milý švagor, ešte by som mal k tebe jednu malú prosbu.“
„Veľmi rád ti ju splním.“
„To som rád. Mohol by si ma zoznámiť s tou tvojou sladkou hriešnicou?“
„S mojou kastelánkou?“ začudoval sa Karol.
„A máš ich vari na dvore viac? Ja myslím s tou, čo ju pápež exkomunikoval.“
„No práve, to je moja kastelánka. A smiem sa opýtať, prečo ťa zaujíma?“
„Rád by som ju videl. Nuž, povráva sa o nej všeličo. Hlavne na panovníckych dvoroch. Vraj dobehla pápeža.“
„Milý švagor, poď do mojej pracovne. Podľa pokynov pápeža sa pani Beáta nesmie verejne ukazovať pri štátnických návštevách. O súkromných tam nebolo ani slovo.“
Obaja králi prešli chodbou do kráľovej pracovne. Medzitým tam Jiří na Karlov pokyn priviedol Beátu. Karol ju predstavil Jánovi.
„Oh, madam, ste omnoho krajšia, než tvrdia všetky chýry o vás.“
„Ďakujem, veličenstvo. Ste omnoho galantnejší, než tvrdia všetky chýry o vás.“
„Vidím, že latinsky si budete veľmi dobre rozumieť,“ povedal Karol, kývol pobočníkovi a opustili ich.
„Nech sa páči, sadnite si, pani Beáta,“ ukázal Ján na kreslo. „Nebudeme predsa celý čas stáť.“
„Ďakujem vám, vaše veličenstvo,“ odpovedala a sadla si. Ján si sadol oproti nej. Chvíľku si ju prehliadal od hlavy po päty a potom začal:
„Ak to nie je vaše tajomstvo, madam, mohli by ste mi povedať, prečo vás pápež exkomunikoval z cirkvi?“
„To nie je žiadne tajomstvo, veličenstvo. Pápež si chcel zo mňa urobiť svoju milenku, ale ja som nechcela. Tak som ho oklamala. Ušla som mu takmer z postele. Najprv si myslel, že som sa na úteku utopila. Keď zistil, že žijem, tak ma za trest exkomunikoval z cirkvi. Vraj pre nemorálny život. To je všetko.“
Ján sa začal smiať: „To áno, tomu verím. Ale aj tak, ako sa vám ten útek podaril?“
„Jednoducho. Preplávala som Dunaj.“
„Neverím. Bol som v budove, ktorá bola vo Viedni darovaná pápežovi. Pri skoku z obranného múru do Dunaja by ste sa zabili. Museli ste mať pomocníka.“
„Ste veľmi bystrý, veličenstvo,“ usmiala sa Beáta, „arcibiskup Štefan mi totiž toto všetko uveril.“
„Štefan je hlupák bez štipky logickej úvahy. Bol to kráľ?“
„Prečo si to myslíte, veličenstvo?“
„Pretože Karol je schopný takýchto krkolomných kúskov kvôli žene. Kým žil vo Francúzsku …“ Ján sa zháčil a potom začal o inom: „Potrebujem to vedieť, pani Beáta. Karol mi povedal, že vám môžem dôverovať. Chystám sa urobiť krok, v ktorom mi pôjde o krk. A mohlo by to súvisieť s vaším útekom.“
Beáta sa pozerala Jánovi do očí. Nevidela v nich žiadny úskok ani faloš a tak mu odpovedala: „Pane, ak vám poviem, kto mi pomáhal, príde o krk on. A nie sám. Sú to ľudia na ktorých mi záleží. Pomáhali mi, ale ja vám nepoviem ani kto to bol ani ako mi pomohol.“
Tento raz sa pozrel do jej očí Ján: „Vidím, madam, že ste smelá a odvážna. A dokážete udržať tajomstvo. Tak vám teda prezradím ja, čo chystám a čo by som potreboval od vás.“
„Ak to bude správna vec, rada vám pri tom pomôžem, pane.“
„Ako iste viete, som kráľom Francúzska. Francúzsko je veľká krajina, ktorá si vždy chcela udržať svoju nezávislosť. Ako hospodársku tak i duchovnú. Hovorí vám niečo Avignon?“
„Myslím, že je to mesto tam u vás.“
„Správne. Je to mesto. A je to v súčasnosti sídlo pápežov. A o to ide.“
„A o čo konkrétne?“
„Oslabiť moc a hlavne diktát pápeža. Pápež diktoval napríklad aj Karlovi a určoval jeho následníka, kým sa mu nenarodil syn v skutočnom manželstve. A diktuje mu aj teraz. A vaše svedectvo o nemorálnosti pápeža by sa mi veľmi hodilo.“
„Moje svedectvo by mohlo oslabiť jeho moc? To sa mi nepozdáva. Skôr by mohlo urýchliť môj pohreb.“
„Vaše svedectvo by bolo jedným z mnohých kamienkov mozaiky. A keď nie úplne potlačiť moc pápeža, aspoň ju mierne oslabiť. Napríklad prípravou nového protipápeža. Už ste asi počuli o tom, že pred niekoľkými rokmi nám vládli duchovne až dvaja pápeži naraz. Aby nevznikol podobný škandál ako vtedy a neštiepila sa pápežská moc, bude pápež prístupný niekoľkým návrhom. Lenže na to, aby bol prístupný, musíme mať niečo kompromitujúce proti nemu. Hovorí sa tomu politická dohoda.“
„V tomto by som vám mohla pomôcť. Čo môžem ešte stratiť? Pápež ma už aj tak exkomunikoval. A v nebezpečenstve života som aj tak každý deň.“
Ján sa prekvapene pozeral na ňu. Trvalo to chvíľku. Bol pripravený na to, že ju bude musieť veľmi dlho presviedčať. Potom vstal, prišiel ku nej, uklonil sa v skutočnej úcte a pobozkal jej ruku:
„Madam, som veľmi šťastný, že my dvaja sme našli spoločnú reč. Myslím si, že práve touto spoluprácou s Francúzskom by ste mohli dosiahnuť úplnú rehabilitáciu. Alebo aspoň azyl.“
„O azyle neuvažujem.“
„Lenže je tu malý problém. Karol mi odmietol pomôcť.“
„Veličenstvo, nečudujte sa mu. Má zviazané ruky. Možno by vám dokázal pomôcť, keby jeho meno nefigurovalo verejne medzi svedkami. Rozumiete mi?“
„Veľmi dobre, madam. Vy by ste ho dokázali presvedčiť?“
„Ak mi podrobne vysvetlíte, čo konkrétne chcete podniknúť, môžem sa vám pokúsiť v tejto veci pomôcť.“
A Ján jej vysvetlil, čo a ako chce vykonať. Dokonca jej povedal aj to, kto mu v tom pomáha. Povedal jej všetko.
„Veličenstvo, pohovorím si s Karlom. Kráľ je však veľmi tvrdohlavý a preto vám neviem povedať, ako dlho všetko potrvá.. Dokedy budete v Prahe?“
„Kým nezískam Karlovu podporu a pomoc. A to veličenstvo počas súkromných rozhovorov vynechajte. Som Ján. Aj kráľa Karla voláte menom.“
„To áno. Lenže s Karlom je to dôvernejší vzťah.“
„Čo nie je, môže byť,“ a Ján sa pred ňou hlbšie uklonil a na ruku jej vtisol veľmi dlhý bozk.
„Pane, moje miesto je v Prahe a …“
„Môže byť aj v Paríži.“
O štyri dni sa opäť stretol kráľ Ján s Beátou. Veľmi hlboko sa jej uklonil, pobozkal jej ruku a usadil ju veľmi blízko seba.
„Odkázali ste mi, madam, že máte pre mňa nové správy.“
„Áno, veličenstvo …“
„Som Ján.“
„Prepáčte, Ján. Karol za určitých podmienok súhlasí.“
„Vy dokážete robiť zázraky!“ zvolal a chytil ju za obidve ruky. „Ak to nie je tajomstvo, ako sa vám to podarilo?“
„Veľmi jednoducho. Samozrejme, pri prvom rozhovore odmietol. Medzitým som presvedčila aj pražského arcibiskupa a obaja sme znovu zašli za Karlom. Boli sme v presile a on nakoniec súhlasil, aj keď to nebolo až tak veľmi ochotne. Preto tie podmienky.“
„A aké sú to podmienky?“
„Svedčiť vám budeme všetci traja. Jediné meno, ktoré však môžete verejne prezradiť, je moje. No a budeme potrebovať vašu ochranu počas tejto návštevy v Avignone. To je všetko.“
„Madam, nevychádzam z úžasu. Ste naozaj veľmi silná žena, keď dokážete zmeniť mienku kráľa.“
„Pane, hlavami kráľov vždy krútia krky žien, ktoré títo králi milujú.“
„Madam, nechcete krútiť radšej krkom francúzskeho kráľa?“
A Ján si sadol na operadlo jej kresla a priblížil svoju tvár ku jej. Beáta ho však chytila za plecia a odtisla ho od seba: „Nie, pane. Moje miesto je v Čechách.“
Kráľ sa zarazil, ale neustúpil. Zložil jej ruky zo svojich pliec a pokúsil sa ju objať. Beáta sa mu vyšmykla a utiekla ku dverám:
„Pane, nie som milenkou českého kráľa a nebudem ani milenkou francúzskeho kráľa! Dlhé roky žijem s mužom, ktorého ľúbim a nie je to kráľ.“
„Vy nie ste Karlovou milenkou?! Ako je potom možné, že ste ho presvedčili?“
„Jednoducho. Ukázala som jemu a ľuďom, na ktorých dá, že je to spravodlivá vec.“
„Ale ako je možné, že vladári Európy vás považujú za jeho milenku, keď to tak nie je?“
„Bola som jeho milenkou. Otcom mojich dvoch najstarších synov je Karol. Lenže potom sme sa nezhodli v otázke vernosti a iných drobností. Ešte nejaký čas som žila vedľa neho, ale už som bola iba jeho kastelánka bez milostného vzťahu s ním. Našla som si však muža, ktorý dokáže byť verný a odišla som zo dvora. Kráľ ma po roku pozval naspäť. Našich synov i mňa učil štátnictvu a diplomacii. Myslím, že sa mu to celkom dobre podarilo. Obaja sú teraz v jeho službách. Dokonca sa aj teraz venuje mojím deťom a tieto tiež vyučuje, aj keď nie sú jeho.“
„Ale vy nie ste vydatá, však?“
„Nie. Muž, s ktorým žijem, sa nesmie so mnou oženiť.“
„Kňaz?“
„Možno.“
„Aha! Myslím, že už poznám aj mená vašich spolupáchateľov toho úteku od pápeža.“
Usmiala sa: „Verím, že dokážete udržať tajomstvo.“
„Pre vás všetko na svete,“ a opäť jej dlhým bozkom pobozkal ruku.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…