Volám sa Goliáš. Goliáš je druh obrov. Moje meno je Astrid – Hviezdička. Som muž, ale som najmladší z obrov a aj moje telo je menšie než majú moji bratia. Vy ste to vycítili, a preto ma voláte „Drobček“, hoci som raz taký veľký ako vy. Moji starší bratia sú omnoho väčší, podľa vašich mier majú až 8 m.

Kedysi bývali obri s ľuďmi, ale ľudia sklamali. Využívali ich detskosť a dôverčivosť na uľahčovanie svojej práce a neskôr sa obrom vysmievali. Preto obri odišli a aj dnes sa mnohí vyhýbajú ľuďom.

Našou pôvodnou úlohou bolo stavať chrámy a veľké budovy, ktoré vy nazývate hrady alebo zámky. Pripravovali sme svojím vyžarovaním vhodný materiál na stavby a pomáhali sme vám ho dopraviť na vhodné miesta. Dvíhali sme ťažké kamenné bloky tým, že sme vytvárali pomocou vašich jednoduchých pomôcok antigravitáciu – tak to teraz voláte. Nikdy sme rukami nedvíhali kamene ani sme neprenášali ľudí. Naše telá sú z energie – teda sú ešte jemnejšie než telá iných bytostných. Vaše hutné hmotné telá by z našich rúk vypadli, pokiaľ by sme ich vôbec dokázali uchopiť.

Vo vašich rozprávkach a povestiach zostalo veľa fantázie. Obri nie sú zlí, často si ich pletiete s kyklopmi – to sú démoni, vznikajúci zo zlého chcenia ľudí. My máme dve oči a tvar tiel je rovnaký ako u vás. My nie sme netvory, sme stvorení podľa Božieho obrazu rovnako, ako vy.

Do dnešných dôb sme pomáhali horským obrom, ktorí sú ešte mohutnejší než my. Pomáhali sme tvarovať a formovať vašu Zem. Prinášalo nám to viac radosti ako žitie vedľa vás. Ale časy sa čoskoro zmenia a obri sa znovu vrátia k ľuďom. Ten čas je blízko, tak blízko, že si to ani neviete predstaviť.