Čo Človek sa v tebe rodí
Rozum s Búrkou keď sa schodí?
Keď vyráža hrmiac do Útoku
vyrážajúc po kalnom Potoku.

To Potok je Čierňava tvojho Úsilia
čo ovláda ho hutné, v nej sa vysiliac.
Keď nevedie ho pekné Konanie
vtedy Človek padá, kriví sa Správanie.

Pravda ide priamo, hľadí si svoje.
Ty Človek hadíš sa stále vo dvoje.
Zastieraš Meno svoje, aby si nevyjavil,
aké Pohnútky v tebe tvoj Postoj vyplavil.

Hadí sa to v tebe ako Krútňava,
Had ľstivý ťa viac a viac obmotáva.
Nakukáš, nazeráš ako za Zákrutou,
poď! Vyjdi z Ústrania. Nebuď Obludou!

Vlastného nečistého, tajuplného Konania
aké to posilňuješ? Plodíš do Zbabrania?…
Takého, že hadí sa to, čo v ňom dlho vrelo.
Nepokojom, Špinou slizkou, čo Svetlé ničiť chcelo.

Neobracaj Hnev svoj na Blížneho!
Obracaj ho v sebe, aby ťa vystrelo!
Možno sa ti to aj podarí … Chytiť sa Kritiky.
Chceš, či nechceš konať ináč? Zbaviť sa Paniky?…