Cár zavolal sluhu a prikázal priniesť jedlo pre dvoch a víno. Potom sa otočil tvárou k Anastázii:
„Tak vy ste na neho nezabudli.“
„A vy by ste zabudli na niekoho, koho milujete?“
Peter prešiel k oknu. Pozrel sa von a zostal stáť chrbtom k nej:
„Nemohol by som zabudnúť … a ani som nezabudol. Bolo to tak dávno … zachránila mi život. Bola dôstojná a krásna … ale odmietla ma.“
„Odmietla cára?“
„Ani cár nemôže všetko. Povedala mi, že je už veľmi stará … až príliš stará. Mne sa to tak nezdalo, ale aj tak som sa vrátil domov bez nej.“
Sluha priniesol jedlo a rozložil ho po stole. Zobral prázdnu karafu a namiesto nej položil na stôl plnú. Uklonil sa cárovi a odišiel.
Cár si sadol za stôl, ukázal na pohostenie a usmial sa: „Dobrú chuť!“
„Dobrú chuť, vaše blahorodie.“
„Vy nie ste zvedavá, načo som vás pozval?“
„Som veľmi zvedavá.“
„Chcem, aby ste sa stali dvornou dámou cárovnej.“
„Dvorné dámy cárovnej vyberá cár?“
„Prečo nie?“ usmial sa. „Pamätám sa na vás a pamätám sa na to, čo som vám vtedy sľúbil.“
„Bála som sa, že sa už na mňa nebudete pamätať.“
„Akoby som sa nemal pamätať, keď …“ zasmial sa a v očiach mal znova plamienky. „… som celou cestou myslel na vás. Chcel som vám priniesť šaty z Francúzska, ale som sa bál, že mi za ten dlhý čas vyrastiete. Tak som vám priniesol aspoň nejakú látku. Myslím, že šaty ušité z nej vám pristanú.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.