Cár viedol prekvapenú Anastáziu do svojich komnát. Tam ju usadil, ponúkol vínom a začal:
„Dnes na poludnie som poslal do vášho paláca posla s listom. Pozval som vás na dvor, ako som vám to pred odchodom na cesty sľúbil. Ale vaša macocha mi odkázala, že je dnes u vás veľká hostina a že prídete inokedy.“
„Prepáčte, blahorodie, ale nikto mi o vašom pozvaní nič nepovedal. Pri bráne by som sa určite odvolala naň. A celkom určite by som prišla ešte počas dňa.“
„Vám sa vaši hostia nepáčia?“
Vzdychla si: „Chcú ma vydať. A môjho brata, ktorý nie je môj brat, chcú oženiť. Macocha si vyberá budúcich zaťov a nevesty podľa truhlíc. Mňa však nezaujíma bohatstvo v truhliciach, ale bohatstvo v hlavách a srdciach. Vyhla som sa preto aj hostine.“
„Tak vy ste hladná. Pozývam vás na večeru.“
„Na večeru?“
„Vám sa nepáčilo, keď ste večerali so mnou?“ zasmial sa a v očiach sa mu objavili nezbedné plamienky.
„Blahorodie, neprišla som večerať. Prišla som vás o niečo poprosiť.“
„Poprosiť? Všetky vaše prosby sú ihneď splnené.“
„Och, blahorodie, tak vy mi ten sobáš povolíte?“ radostne zvolala.
„Aký sobáš?“ zarazil sa cár a prestal sa usmievať. „Veď pred chvíľou ste hovorili, že sa vydávať nechcete.“
„To som vám nepovedala. Ja nechcem nanúteného ženícha, ale chcem sa vydať za Michaila, ktorý je podľa cirkvi môj brat napriek tomu, že pokrvne nie je môj brat.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.