Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (117. pokračovanie)

Usmiala sa, zobrala si plášť s kapucňou a vyšla. Stráže pred cárskym palácom ju však nechceli pustiť do vnútra.
„Hovorím vám, že musím s cárom hovoriť! Je to nutné.“
„Kým nám nepoviete, čo mu nesiete, nesmieme vás pustiť dnu.“
„To čo nesiem cárovi, je iba pre neho! Tak pustíte ma za ním?!“
„Nie, nepustíme vás.“
„Dobre, prenocujem tu pred bránou.“
„Iľja, choď pre cárovho pobočníka, lebo táto tu naozaj zaspí pred bránou. Nech sa on s ňou zapodieva.“
Strážnik odišiel a zakrátko sa vrátil aj s pobočníkom. Ten sa pred Anastáziou uklonil:
„Čo si želá vzácna kňažná?“
„Chcela by som hovoriť s cárom. Odkiaľ viete, že som kňažná?“
Pobočník sa usmial: „Dovoľte mi, aby som sa vám predstavil. Knieža Ivan Pavlovič Donecký. Dovolíte, aby som vás odprevadil k cárovi?“
„Ďakujem vám, knieža a som veľmi potešená, že vás poznávam.“
Knieža jej ponúkol rameno a ona prijala. Keď už boli dosť ďaleko od brány, knieža začal:
„Kňažná, obávam sa, že jeho blahorodie už nebude v paláci.“
„Ráno sa vráti?“
„Áno, ráno je vždy späť.“
„Dobre, počkám na neho do rána.“
„Môžem vám ponúknuť moju spoločnosť?“
„Prečo nie. Kde počkáme na jeho cárske blahorodie?“
„V mojej spálni.“
„Čože?! Čo sa mi to opovažujete navrhovať?! Čo si to o mne myslíte?!“
„No dovoľte, kňažná! Vy ste prišli za cárom na noc!“
„Prišla som ho iba o niečo poprosiť! Noc nehodlám stráviť ani v jeho a ani vo vašej posteli! Rozumeli ste?!“
„Čo sa to tu deje? Takýto krik v mojom paláci a tak neskoro večer … Nechceli by ste mi to láskavo vysvetliť?“
„Och, vaše cárske blahorodie, vy ste ešte v paláci?“ zmohol sa knieža na otázku.
„Ešte stále som. Ale ako vidím, mojim pobočníkom to vôbec nevyhovuje. Kto je táto dáma?“
„Kňažná Rostkovová, blahorodie,“ tichým hlasom predstavilo knieža ukláňajúcu sa kňažnú.
„A čo tu robí tak neskoro kňažná Rostkovová a navyše len sama?“
„Vaše blahorodie, prišla som za vami s veľkou prosbou,“ ozvala sa Anastázia a pozrela cárovi do očí.
„Vy? To je ale prekvapenie. Prišli ste na moje pozvanie?“
„Vaše pozvanie? Nie, blahorodie. Nikto mi nepovedal, že ma pozývate.“
„Poďte so mnou, kňažná. A vy knieža, máte voľno. Vaša povinnosť skončila.“

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…