Otvorili sa dvere a v nich stál Michail.
„Michail,“ rozbehla sa k nemu. „Macocha ťa chce oženiť!“
„Hm, už mi to ráčila oznámiť,“ povedal kyslo.
„Ale ty sa neoženíš, však nie?“
„Sobáš s tebou mi nikto nepovolí.“
„Povolí. Cár.“
„A ako to chceš dosiahnuť? Veď ťa k nemu ani nepustia.“
„Dostanem sa tam.“
„Ako?“
„Neviem. Ale urobím to, aj keby som za ním mala vliezť oknom!“
„Ty by si bola toho schopná?“
„Ty si myslíš, že nie?“
„A vieš čo sa o ňom hovorí?“
„Neviem, čo máš na mysli. Hovorí sa o ňom veľa.“
„Myslím to, že naháňa každú sukňu.“
„Netáraj, to by na dvore museli byť len samé ženy.“
„Ty si už vari bola na dvore?“ začudovane sa spýtal.
„Bola. A dostala som sa priamo pred neho.“
„A to sa ti akým zázrakom podarilo?“
„Raz som ho bola varovať. Možno si na to spomenie.“
„Bolo to vtedy, keď sem poslal vojakov?“
„Vtedy, ale ty si tu nebol.“
„A vieš o tom, že si riskovala krk môjho otca?!“
„Povedala som cárovi, že tvoj otec bol proti, ale prinútili ho mlčať!“
„Preto ho cár prepustil?“
„Preto. Ak si na to sám nespomenie, pripomeniem mu to.“
„A nebojíš sa ho?“
„Prečo by som sa ho mala báť?“
„Dobre, tak choď.“
„Pôjdem dnes večer. Musíš si pre mňa vymyslieť nejakú výhovorku pred macochou.“
„Poviem jej, že sa necítiš dobre. Nemám ťa odprevadiť?“
„Nie. Cársky plác je blízko a začali biele noci … Nič sa mi nestane, neboj sa. Možno budem musieť dlho čakať … rozumieš?“
„Dobre. Ak sa za tri dni nevrátiš, pôjdem za ním ja.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.