Večer v hoteli ich zastihla správa, že cisár podpísal vyhlásenie vojny.
„Gerd, Kristína musí hneď zajtra odcestovať do Paríža. Bude vojna, neskôr sa tam nemusí dostať. Choďte s ňou, ešte kým sa dá. Nemôžete sa zdržiavať cestovaním do Hercegoviny,“ znepokojene povedala Natália.
„Natália,“ ozvala Kristína, „nechceli by ste s Johannom ísť s nami?“
„Radi,“ usmiala sa Natália, ale vzápätí posmutnela, „lenže keby ma videl pán profesor, bál by sa, že naozaj skoro umriem. Zoberte radšej so sebou Jovana s Milicou a deťmi. Rád by poznal pána profesora, spomínal mi to na Karlštejne. Ja budem zatiaľ pekne priberať doma.“
„Gerd, môžeme ísť s vami?“ spýtal sa Jovan. „Rád by som si totiž pozrel aj Versailles. Natália mi o nich toľko rozprávala.“
„Výborne,“ potešila sa Kristína. „Viacerým sa lepšie cestuje.“
„A, Josef, kde pôjdete vy?“ opýtal sa Jovan.
„Kde inde ako domov. Už som bol odtiaľ preč vyše mesiaca. A na lekára je to dosť dlhá doba.“
„Jovan, dajte mi ten cisárov obraz. Nie je dobré prechádzať s ním cez hranice. Keď sa vrátite, prídete si poň,“ rozhodla Natália. „Aspoň budete mať dôvod na návštevu u nás.“
„Len aby ste s ním nemali nepríjemnosti,“ namietal Jovan.
„Nebojte sa. Šikovná žena oklame aj čerta, nielen cisára. To ste nevedeli?“ a v očiach sa jej šibalsky zablyslo.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.