Pomohla Marguerite vojsť do skrine a zamkla za ňou dvierka. Kľúč si zobrala a vybehla. Nechala si zavolať mladého sluhu a vypýtala od neho jeho náhradnú livrej. Potom sa opäť sama vrátila do komnaty a pustila dievča zo skrine.
„Musíte si obliecť tieto šaty a pôjdete so mnou.“
„Kam?“
„Nebojte sa, pôjdeme za kráľom. Nič sa vám nestane, ale ponáhľajte sa.“
Ešte jej upravila vlasy a strčila jej do rúk košík so sladkosťami a usadila ju vedľa seba do koča. Tak prišli za kráľom. Margueritu ani na chvíľu nenechávala samotnú, dokonca aj ku kráľovi musela ísť s ňou. Kráľ bol práve sám.
„Veličenstvo, nemôžeme dlhšie čakať,“ začala Athénaïs. „Polícia musí zakročiť, vieme toho už dosť,“ a vyrozprávala kráľovi to, čo sa dozvedela od dievčiny. List od Sévigné ju v náznakoch pozýval na dnešný večer.
„Kam ju chcete schovať?“ spýtal sa kráľ a hlavou ukázal na dievča.
„Obávam sa, veličenstvo, že teraz jej bude všade hroziť nebezpečenstvo.“
„Ale v kráľovskom väzení nie.“
„Väzení? Nič zlé som neurobila, vaše veličenstvo!“
„Moja milá, je mi to ľúto, ale na pár dní budete musieť ísť do väzenia. Tam sa ku vám nikto nedostane a za pár dní sa chystá vojvoda de Vivonne, brat pani markízy, na plavbu do Anglicka. Pôjdete s ním. Viete anglicky?“
„Ja … trošku … nie veľa, nemala som sa to kde naučiť.“
„To bude pre začiatok stačiť. Nebojte sa, v Anglicku, Škótsku alebo Írsku vás nikto hľadať nebude. Ste mladá, zvyknete si na nový život.“
Kým ju stráže odviedli do väzenia, kráľovskí krajčíri jej zobrali miery a o niekoľko dní bolo niekoľko šiat pre ňu hotových.
Ešte v ten istý večer zakročila polícia a zatkla všetkých účastníkov čiernej omše. Policajti sa dostali dnu tak ako iní – s maskami na tvárach a pri vychádzaní z domu čakalo niekoľko policajných kočov. Všetko prebehlo bleskove rýchlo, nikto nestačil od prekvapenia ani len protestovať.
Od toho dňa sa väzenie plnilo. Policajné koče privážali nových a nových páchateľov. Nastalo vyšetrovanie, v niektorých prípadoch aj s mučením, potom nasledovali verejné popravy na námestí.
Vojvodov odchod do Anglicka sa o niekoľko dní oneskoril, lebo Marguerite ešte musela vypovedať pred Chambre Ardente. Vtedy vyšlo najavo niekoľko skutočností a medzi iným aj údajná objednávka čiernych omší od markízy de Montespan.
Stalo sa to v období, keď kráľ posilnil políciu a súdny dvor. Athénaïs chodila naďalej k Voisinovej a objednávala si suroviny do protijedov. Lenže mnohí návštevníci bosorky ju poznali, či už mala na tvári masku alebo nie. Abbé Guiborg a niekoľko iných „duchovných“ začali tlačiť na Athénaïs, aby kráľ privrel oči nad ich činnosťou a obmedzil moc polície. Athénaïs sa vyhovárala, že už na kráľa nemá taký vplyv ako kedysi, lebo už ju nahrádza slečna de Fontanges. Abbé sa ponúkol, že za určitý obnos urobí protiopatrenie, aby sa kráľ vrátil k madam de Montespan. Athénaïs zaplatila, hoci netušila, aké opatrenie hodlá kňaz urobiť. O tom, že si objednala čierne omše za smrť slečny de Fontanges, sa dozvedela až pri vyšetrovaní.
Marguerite potvrdila nezávislou výpoveďou nevinu madame de Montespan. Abbé sa tiež pri poslednej návšteve u madame de Sévigné vyjadril, že ak by aj polícia niečo zistila, nebude predsa kompromitovať madam de Montespan. V tom sa veľmi dobre poistil, lebo prítomní na troch omšiach jasne a nahlas počuli meno kráľovej milenky, ktorá si úkony objednala. Ani sám kráľ neuverí, že to neurobila. Veď kde len mohla pomíňať toľko jedov? A aj tak doteraz každý kráľ ututlal každý škandál, urobí to aj tento, nech by sa navonok tváril akokoľvek spravodlivo.
Marguerite dostala od kráľa odmenu za cenné informácie a do Anglicka pricestovala ako mladá, bohatá šľachtická slečna, ktorá bola navyše aj krásna. Prešlo niekoľko mesiacov a našiel sa aj zámožný ženích.
„Tak vidíte, moja milá, pravda vyšla najavo. Nemáte sa čoho báť.“
„Bojím sa jedného, môj milý Richelieu, že raz zostanem vo svojej spálni iba sama – so svojím vrahom, a že sa posledný raz neubránim.“
„Nehovorte mi, že práve vy, ktorá ste toľkokrát riskovali svoj život, sa bojíte smrti.“
„Bojím sa umierania a obávam sa aj toho posledného zúčtovania tam hore. Spôsobila som lavíny, ktoré mnohé veci obrátili naruby.“
„Nuž veľká moc prináša so sebou aj veľkú zodpovednosť. A naše cesty života nie sú priame. Málokedy stojíme pred rozhodnutím, či si vyvoliť dobro alebo zlo. Zvyčajne to býva rozhodnutie jedno zlo alebo druhé zlo. My sami si musíme vybrať to menšie.“
Neodpovedala, len sa usmiala. Niekto zaklopal na dvere. Vstala a otvorila.
„Pani markíza, ten kúpeľ pre pána kardinála je už hotový.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.