Čoskoro po Beátinom návrate sa objavil aj Giovanni. Keď mu povedala, že žije s Arnoštom, bral nové zákazky, lebo bez práce nemohol žiť. Fresky maľoval aj vtedy, keď utekala s Jánom do Francúzska. Ale, keď sa dozvedel, že sa vrátila, ponáhľal sa za ňou.
„Beáta! Prisahám, že sa už od teba ani nepohnem, lebo vždy keď som odišiel, skončilo to zle!“
A potom jej takmer jedným dychom vysypal, že keď sa dozvedel o Arnoštovej zrade, vyzval ho na súboj. Dosekali sa navzájom tak, že ich oboch musel ošetrovať Arnoštov syn Řehoř. Kým sa vyliečili, Giovanni sa dozvedel, že za všetkým je Karol. Tak vyzval na súboj aj jeho. Posekali sa ešte horšie než s Arnoštom. Kráľov osobný lekár Řehoř ich oboch musel na niekoľkých miestach zašiť. Keď sa Giovanni vyliečil, odišiel radšej maľovať fresky, len aby sa nemusel stretávať s tými dvomi.
„Ale teraz sa od teba ani len nepohnem!“ zakončil svoje rozprávanie. „Beáta, chcem, aby si sa za mňa vydala. Teraz naozaj nemáš nikoho, viem to.“
„Giovanni, čím som staršia, tým viac sa sobáša bojím. Od Karla som mohla utiecť a od Arnošta tiež. Lenže od manžela sa nedá.“
„Dá. Sľubujem ti, že sobášny list ťa ku mne viazať nebude. Kedykoľvek ho môžeš použiť na svoju obranu a kedykoľvek môžeš odo mňa odísť, ako keby neexistoval. Súhlasíš?“
„Pouvažujem o tom. Tie fresky si už dokončil?“
„Nie! Ty si pre mňa vzácnejšia!“
„Tak ich dokončíš. Pôjdem tam s tebou.“
„Veď si povedala, že chodenie po lešení a maľovanie fresiek nie je ženská práca.“
„Raz to skúsiť môžem, nie? Ale najprv mi pomôžeš ty. S okrúhlym stolom. A pôjdeš so mnou hneď ráno za kráľom. Napíšem mu list.“
A urobila tak, ako povedala. Na druhý deň ich už Karol čakal. Nadiktoval jej mená všetkých dvadsiatich štyroch rytierov. Keď ich mala zapísané, išla meno po mene a hovorila: „Tento áno, áno, áno, tento už nie, áno, áno, nie, nie …“
Pri každom „nie“ meno vyškrtla a napísala nové. Hotový zoznam podala kráľovi. Karol si ho prečítal a namrzene poznamenal: „Ešte tam nie som.“
„To snáď nie! Nevšimol si si, že kvôli tebe odtiaľ vypadol aj Arnošt?! Ty tam, Karol, ešte dlho nebudeš!“
„Prečo si vyškrtla Arnošta?“
„Preto, lebo ti má teraz pomáhať naprávať to, čo ste spolu dobabrali. Dúfam, že ho nezdržíš dlho!“
„Aj tak nerozumiem. Prečo ho ja zdržujem?!“
„Lebo robíš hlúposti. Jednoducho nechávaš svoje vášne, aby si s tebou robili, čo chcú. Vtedy totiž nie si pánom na sebou samým. To sú tie tvoje splny rozumu, Karol. A jedným takým splnom si k sebe priviazal aj Arnošta. A to lano je dosť silné. Preto ti hovorím, že ešte dlho nebudeš medzi rytiermi. Ako si mohol do toho ohovárania pripliesť ešte aj tvojho otca?!“
„Nehovor, že ti s ním bolo zle. Celé svoje bohatstvo v zlate zanechal tebe!“
„Máš pravdu, bolo mi s ním tak dobre, že som sa od samej dobroty chcela obesiť!“
„Netáraj! Niečo také by si ty neurobila. Vieš veľmi dobre, že samovražda je hriech!“
Bez slova ho zobrala za ruku a priviedla ho k oknu.
„Pozri!“ vyzvala ho a ukázala mu tenkú jazvu okolo svojej tváre.
„Ako to, že som si to nevšimol?“ zašepkal zhrozene.
„Bol si príliš zahľadený do seba. A ten obrovský poklad, ktorý mi nechal, som darovala Jánovmu synovi. Ján ho nechcel odo mňa zobrať.“
„Ty si sa vzdala toľkého bohatstva?!“
„Do hrobu si ho nezoberiem!“ odsekla. Potom miernejším tónom pokračovala: „Nechala som dosť aj pre Janette. A Francúzsko je zničené vojnou. Karol bude musieť budovať.“
„A kto bude pasovať rytierov?“
„Korunu bude mať Orlík a meč budem mať ja. Vo Francúzsku mal korunu Ján a po ňom jeho syn Karol. A meč som tam tiež mala ja. Túto nedeľu zavoláš všetkých, ktorí sú na novom zozname, na Karlštejn.“
V nedeľu sa noví rytieri stretli na Karlštejne. Boli medzi nimi okrem Orlíka a Beáty aj Řehoř, jej priateľ z detstva, kráľov lekár Řehoř, Orlíkov syn Ján aj s manželkou a aj obaja Řehořovi bratia, Giovanni a kráľovná Eliška. Arnošt a kráľ strážili dvere miestnosti z vonku.
Za krátky čas sa práca na budovaní opäť rozbehla.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.