A obidve tak aj urobili. V noci sa dostali na Karlštejn. Obidve boli oblečené ako muži. Sprevádzali ich muži, ktorí nebývali priamo pri kráľovi, ale patrili medzi rytierov okrúhleho stola. Karol tam naozaj v pokore a odriekaní trávil noc a tak sa s Eliškou stretol až nadránom, keď vychádzal bosý z kaplnky.
„Čo tu robíte?“ spýtal sa jej prekvapený kráľ.
„Prišla som za vami … z lásky.“
„Sama?“
„Sama.“
„Tak poďte, nesmú vás tu vidieť. A ešte dnes sa vrátime do Prahy.“
„A potom?“
„Potom vás na Karlštejn uvediem oficiálne. Pre kráľovnú predsa nemôžu platiť žiadne zákazy. Obzvlášť, keď tie zákazy porušuje z lásky,“ a Karol si ju privinul.
„Lenže … je tu ešte niekto iný, kto sem vstúpiť nemôže …“
„Beáta? Kde je?“ Karol sa obzrel a zbadal ju za stĺpom, za ktorý sa ukryla. Predsa len už nebola taká štíhla ako v mladosti. Karol ju zobral za ruku a odviedol ich obe do svojej komnaty. Tam počkali, kým bude ráno. Tesne pred úsvitom vyšli z brány hradu, aby s vychádzajúcim slnkom mohli vojsť na nádvorie, kde ich privítal sám kráľ.
Týmto Karol IV. zrušil zákaz vstupu ženám. Ale aj tak tam nesmeli všetky. Brána Karlštejnu bola otvorená iba tým čistým.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.