Práve doraňajkovala, keď prišla za ňou slúžka:
„Pani markíza, prišiel za vami nejaký mladý pán a pýta sa, či ho prijmete.“
„Mladý pán? Dobre, voveďte ho do prijímacej miestnosti.“
Slúžka sa uklonila a išla vykonať príkaz. Beáta zišla po schodoch a už čakala hosťa. Voviedla ho do komnaty, zavrela dvere a namiesto privítania sa neveriaco opýtala:
„Vy, veličenstvo?“
„Ja.“
„Poďte a sadnite si. Môžem vás niečím ponúknuť?“
„Nie. Nerobte si, prosím, starosti. Moja návšteva súvisí s iným,“ odpovedala kráľovná Eliška a sadla si na ponúknuté miesto. Obe ženy chvíľu mlčali. Ani jedna nevedela, ako začať. Nakoniec ticho prerušila Beáta:
„Smiem sa spýtať, čo vás priviedlo za mnou?“
„Rada by som sa niečo dozvedela o Karlovej minulosti. Počula som okolo neho veľa rečí a tak som prišla priamo k vám. Ľudia ku všetkému radi mnohé popridávajú.“
„Čo všetko viete?“
„To nie je dôležité. Chcela by som vedieť pravdu. Celú pravdu.“
„Dobre, pani. Máte právo vedieť všetko. Týka sa to predsa vášho muža.“
A Beáta Eliške rozprávala všetko od začiatku. O tom, ako prišla na dvor, o Karlovej pýche, o jeho milenkách, o tom, že s ním niekoľko rokov žila ona sama a že s ním má dve deti. O tom, že odišla od neho preto, lebo ju podvádzal a robil to rád. Ale hovorila aj o tom, že ako panovník urobil veľa dobrého a ona sa mu v tom snažila pomáhať. A robila to aj potom, ako už spolu nežili. Spomínala aj jeho obdobia pokory a divých vášní a tiež jeho otca i Karlovo znásilnenie a jej útek do Francúzska. Všetko tak ako sa skutočne stalo. Eliška počúvala so sklonenou hlavou. Mnohé o Karlovi nevedela. Jej sa javil rovnako ako na začiatku Beáte – trošku namyslený, ale milý, dobrý, okúzľujúci a krásny muž. Teraz ho spoznávala aj z tej druhej strany. A po lícach jej tiekli slzy. Keď Beáta skončila, Eliška tíško povedala:
„Ale ja ho aj tak ľúbim …“
„To je dobre, pani. Viem, že aj on ľúbi vás, lebo prvýkrát vo svojom živote si dokázal presadiť sobáš z lásky. V Karlovi je veľa dobrého. Viem to. Len keby sa mu podarilo zbaviť tej nešťastnej pýchy a záletníctva. Ale vy mu môžete pomôcť.“
„Ako?“
„Svojou láskou a prísnosťou. Ak chcete, môžem vám pri tom pomôcť.“
„A vy mu po tom všetkom ešte stále chcete pomáhať?“
„Ale áno, chcem. Sľúbila som mu to po tom všetkom. Neviem, či o tom viete, ale Karol chodí sem, do tohto domu a znovu pracujeme spolu.“
„Prečo neprídete vy za ním na hrad?“
„Pretože sa radíme iba občas. Väčšinou iba maľujem. Kráľ mi nechce povoliť, aby som mohla znovu učiť.“
„Vraveli ste, že kráľ ma ľúbi.“
„Áno, to je pravda.“
„Ale on mi povedal, že ľúbi aj vás.“
„To je tiež pravda. Ľúbiť možno mnohých, ale žiť sa dá iba s jedným. Viem to, lebo som to prežila. Lenže Karol dokáže žiť s mnohými ženami napriek tomu, že niekoho ľúbi. A to musí zmeniť.“
„Ako?“
„Ak budeme na neho dve a pridajú sa k nám aj rytieri, môže sa všetko zmeniť k lepšiemu.“
„Ale kvôli vám sa nezmenil. Prečo by sa mal zmeniť kvôli mne?“
„Ja som nikdy nebola kráľovná. Ale z vás kráľovnú urobil napriek všetkým, ktorí boli proti a preto viem, že kvôli vám sa dokáže aj zmeniť. A smiem sa opýtať, kde je teraz kráľ?“
„Je na Karlštejne. Vravel mi, že tam smú chodiť iba samí muži a preto ma nechal v Prahe.“
„Prišli ste z hradu sama?“
„Pravdaže. Bola som zvyknutá sama jazdiť na koni. Tak ako aj vy.“
„Mali by ste ísť za ním na Karlštejn. Možno ešte dnes v noci.“
„Sama medzi toľkých mužov?“
„Vyprevadím vás. Kráľ o tom nemusí vedieť. Keď uvidím, že vás nevyhodí, vrátim sa domov.“
„A keď ma vyhodí?“
„Vrátime sa sem a počkáme na neho.“
„A potom?“
„Potom ho vy donútite, aby vás – práve z lásky k vám – brával na všetky oficiálne udalosti.“
Eliška vstala a podišla k Beáte. Beáta vstala tiež a Eliška ju objala. Beáta jej objatie vrátila a obidvom sa po lícach skotúľali slzy. Tieto dve ženy v tej chvíli uzavreli priateľstvo a spojenectvo, ktoré trvalo a trvá až za hrob.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.