Marguerite
Práve sa chystala na odchod a už-už siahala po plášti, aby si ho prehodila cez plecia, keď sa náhle otvorili dvere a dnu vbehlo mladé dievča. Rýchlo zavrelo dvere a hodilo sa Athénaïs k nohám:
„Milosť, pani markíza, milosť!“ a objímalo jej kolená.
„Čo sa stalo? Kto ste?“ spýtala sa začudovane a snažila sa dievčinu zdvihnúť. „Vstaňte. Celá sa trasiete, čo sa vám stalo?“
„Madam, ide mi o život a iba vy mi môžete pomôcť. Prosím, pomôžte mi …“
Dievča sa rozplakalo. Athénaïs ju priviedla k pohovke a posadila ju tam. Potom jej naliala pohár vína a prinútila ju vypiť ho až do dna. To pomohlo. Dievča sa upokojilo a začalo rozprávať:
„Madam, možno si na mňa spomeniete … slúžila som u markízy de Sévigné …“
„Marguerite … vy ste Marguerite.“
„Áno, pani markíza. Som to ja. Pani markíza ma poslala k vám s listom, ale ja sa už späť nechcem vrátiť … zabijú ma, pani markíza …“ dievča sa opäť rozplakalo.
„Kto vás chce zabiť? A prečo?“
„Pani markíza, dnes večer má byť omša … však viete … a tam chcú zabiť mňa … Prosím vás, zachráňte ma!“
„Odkiaľ ste sa to dozvedeli?“
„Ráno som zaspala a tak som omnoho neskôr než zvyčajne išla upratať spálňu pani markízy. Vošla som tam potichu, lebo pani markíza by sa veľmi hnevala … Dvere do vedľajšej komnaty boli pootvorené a tak som potichúčky upratovala a občas som podišla ku dverám, aby som sa pred pani markízou mohla včas schovať … Práve keď som stála pri dverách a sledovala, čo sa robí vo vedľajšej komnate, vošiel k pani markíze abbé Guiborg. Zľakla som sa, lebo viem kto je to. Pred dvoma dňami mi navrhol, aby som sa stala jeho milenkou, ale ja sa ho bojím a odmietla som. Pohrozil mi, že si to do smrti zapamätám a tak som čakala, s čím prišiel za pani markízou. A nemýlila som sa, lebo ma od pani markízy pýtal a prikázal jej, že musí povedať, že ma prepustila a večer ma mala doviesť do toho prekliateho domu … vravel, že ma nikto nebude hľadať, lebo som sirota a nikoho nemám … a vravel jej, že má napísať list a pozvať tam aj vás …“
„A prečo ste prišli za mnou? Veď podľa vašich slov vás môžem vydať späť do jeho rúk …“
„Vy nie ste ako moja pani. Vy to neurobíte. Abbé hovoril, že sa vám nedá veriť, lebo ešte nikdy ste žiadne dieťa neobetovali … práve naopak … svoje deti si chránite pred všetkými … a pomohli ste aj Marii …“
„Marii … ako to viete? Má zákaz písať komukoľvek …“
„Tak vidíte … pomohli ste jej. Prosím vás, pomôžte aj mne … veľmi vás prosím …“
„Dobre … ale ako to urobím? Počkajte, niečo si musím zariadiť. Schovajte sa do skrine a buďte tam ticho. Ja vás zavolám.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.