Prešlo mnoho dní, kým sa postavila na nohy a hneď musela odísť na rokovanie s pápežom. Všetko išlo hladko, pápež urobil ústupky, o ktorých predtým nechcel ani počuť. Dôležitým argumentom bolo aj Ibrahimove loďstvo, ktoré všetko urýchlilo.
V ten istý deň, ako skončil dohovor, cestovali z Ríma. Nocovali u šľachtica, ktorý im poskytol k dispozícii celý zámok.
Po večeri sa stretli osamote kráľ, Ibrahim a Athénaïs.
„Milá markíza, žiadali ste ma o toto stretnutie. O čo ide?“
„Veličenstvo, chcem vás poprosiť o pomoc. Na lodi som si zobrala Ibrahima. Lenže oklamal ma. Predtým sa ku mne správal slušne a teraz sa ku mne správa horšie ako Montespan.“
„Čo chcete odo mňa?“
„Pomoc. Nechcem zostávať v takomto podradnom zväzku, ale Ibrahim to neberie na vedomie.“
„Vydali ste sa dobrovoľne.“
„Nevedela som, že je až taký ukrutník.“
„Preháňate.“
„Naozaj?“ Otočila sa chrbtom a odhrnula si z výstrihu vlasy. Chrbát mala zjazvený ešte nezahojenými ranami od biča.
„To nič neznamená. Vy ste si zvolili takýto život.“
„Lenže … z tej bitky som prišla o dieťa … a rovnako ničí aj moju sestru. Lenže ona nechce od neho odísť.“
„Tak zostaňte tam, kde ste. Nikto vám takýto sobáš nenanútil.“
„Tak vy mi nepomôžete? To je vaše posledné slovo?“
„Kvôli vám si nepohnevám najsilnejšieho spojenca.“
„Výborne! Spojenec! Ste rovnaký ako on! Ničíte svojimi milenkami moju dcéru. A tie dve hlupane vám to odpúšťajú napriek tomu, že kvôli vám umierajú!“
Pred kráľom stál pohár vína. Zobrala ho a otočila sa im chrbtom. Prešla pár krokov, zastala, otočila sa a znova prišla ku stolu.
„Moslimská žena nesmie piť opojné nápoje!“ zavrčal Ibrahim.
„Nie som moslimka! A vy mlčte!“ zobrala pohár a vypila ho na dúšok. Potom sa rozohnala a hodila ho do Ibrahima:
„Preklínam deň, keď som vám chcela zachrániť život, lebo z toho môjho ste urobili peklo! Nenávidím vás, vy pokrytec! Na verejnosti sa tvárite ako stelesnená nežnosť, a keď vám na to nejaká žena skočí, stáva sa z vás tyran!“
„Mlčte!“
„Dáte ma znovu zbičovať? Ponáhľajte sa, zostáva vám na to iba štvrťhodina! A možno ani toľko, ak ten jed bol určený pre obidvoch!“
„Aký jed?!“ priskočili ku nej obaja ako na povel.
„Ten, čo mal pápež v komnate, kde ste s ním vyjednávali. Ukradla som mu ho. Zachránila som vám život, ale prisahám, že to bolo už naozaj naposledy. A ešte niečo – ten jed nemá protijed,“ zahnala sa a fľaštičku z jedu hodila do Ibrahima.
„Hlupáci! Ani jeden z vás nie je hoden miesta, ktoré zastáva. Ste pyšní a namyslení, ale nepotrvá dlho a obaja budete tým, čím najviac opovrhujete – v novom živote sa narodíte ako ženy, lebo sami vidíte, ako nimi muži opovrhujú, ale nerobíte nič pre to, aby ste ich ochránili. Veď načo, keď to vyhovuje aj vám! Prežijete si na vlastnej koži to, od čoho ja teraz utekám! Zbohom!“
Podlomili sa jej kolená. Kráľ ju zachytil a Ibrahim vybehol von. Vrátil sa s lekárom a ten jej chcel niečo vliať do úst. Vypľula liek a upadla do bezvedomia. Až vtedy sa podarilo lekárovi vliať protijed do nej tak, aby ho aj prehltla.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.