Kastelánka jeho veličenstva (101. pokračovanie)

Zamilovaný Karol sa vrátil do Prahy. Jeho prvá cesta viedla k Arnoštovi.
„Arnošt, potrebujem od teba pomoc,“ a jedným dychom mu vysypal, že chce dostať za manželku Elišku. A to za každých podmienok.
„Karol, ale to asi nepôjde.“
„Ako by to nešlo! Veď som predsa český a nemecký kráľ a rímsky cisár! Som taký mocný, že ma uznáva celá Európa! To musí ísť!“
Arcibiskup sa usmial.
„Tebe je to smiešne?“ namrzene sa spýtal kráľ.
„Vôbec nie. Ale konečne sa z teba stáva sebavedomý a mocný kráľ. To ti teda trvalo!“
„No dobre, a čo urobíme?“
„V prvom rade sa vrátiš späť do Poľska. Medzitým ja zaintervenujem u pápeža za tvoje nové politicky výhodné a cirkevne nevyhnutné manželstvo. Ty sa môžeš oženiť a Kazimír nezmôže nič.“

Karol sa vrátil do Poľska. Išiel s ním Orlík a ešte niekoľko rytierov. Neďaleko Krakova býval Orlíkov príbuzný a tak sa mohli ubytovať u neho. Kráľovi to vyhovovalo, lebo si neželal, aby ho niekto poznal. A obzvlášť sa chcel vyhnúť Kazimírovi.
Hneď na druhý deň, len čo si troška oddýchol, vyrazil na koni do Krakova a na známom mieste si počkal na Jaška.
„Hej, mládenec!“ zavolal, len čo ho zazrel.
„To ste vy? Myslel som si, že ste už odišli.“
„Ale vrátil som sa. Je tvoja sestra v Krakove?“
„Odpoveď stojí obvyklú cenu.“
„Si dobrý obchodník. Tu máš dva mešce.“
„Takéto obchody sa mi páčia. Samozrejme, že je v Krakove.“
„A mohol by si mi ju zajtra poslať?“
„Za obvyklú cenu?“
„Nepreháňaj, veď ma zruinuješ!“
„No dobre. Pošlem vám ju zadarmo. Že ste to vy. Počkajte ju zajtra tam, kde minule.“

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…