Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (100. pokračovanie)

Vyrušil ich lekár, ktorý priniesol liek pre Gabrielle a potom odviedol Athénaïs k Ibrahimovi.
„Zajtra ideme k pápežovi. Stretneme sa tam s kráľom. Žiaľ, kráľ trvá na tom, že tam musíte byť aj vy. Dúfam, že viete, ako sa máte správať.“
„Viem, ako sa mám správať u pápeža.“
„Teraz by ste si mohli sadnúť a venovať sa tento večer mne.“
„Je mi zle.“
„Je to vaša najnovšia finta?“
Neodpovedala. Kolená sa jej podlomili a spadla na podušky rozložené na mäkkom koberci.
„Čo sa vám stalo?“ spýtal sa, keď otvorila oči.
„Neviem. Váš lekár vie o vašich manželkách viac než vy. Môžete sa ho spýtať.“
„Čože?!“
„Gabrielle umiera a vy ste mi to nepovedali!“
„Hlúposť! Keby umierala, lekár by mi to povedal.“
„Tak sa ho spýtajte, prečo vám to neoznámil.“
„Ako sa cítite?“
„Zle. Dúfam, že umriem.“
Ibrahim otvoril dvere a niečo prikázal. Potom sa obrátil ku nej a spýtal sa:
„Prečo ste skočili do mora?“
„Načo ste ma odtiaľ vytiahli?“
„Lebo tam býva veľa žralokov. Ak by si pochutnali na vás, sprevádzali by naše lode celou cestou.“
„A nevadilo vám, že nás sprevádzajú, keď ste nechali hodiť do mora toho muža?“
„Toho, čo si ku vám dovolil …? Sama ste ho našli medzi ostatnými.“
„Nevedela som, čo s ním urobíte.“
„Vám sa tuším páčilo, čo s vami robil!“
„Vy ste mi zobrali kľúč, aby som sa nemohla zamknúť. Bola to predovšetkým vaša vina!“
Otvorili sa dvere a vošiel lekár. Uklonil sa a potom sa obaja chvíľu rozprávali.
„Lekár hovorí, že vaša sestra je ťažko chorá.“
„Moja sestra čoskoro umrie, lebo aj ju krotíte!“
„Chcete povedať, že za jej smrť som zodpovedný ja?“
„Áno, ste, lebo umiera na rakovinu.“
„Čo mám s tým spoločné?“
„Nič, len to, že ste ju odviedli z domova a tu ju zanedbávate rovnako ako tie ostatné, čo tiež podľa vás nemajú cenu.“
„Išla so mnou dobrovoľne.“
„Áno a chce umrieť pri vás oddaná ako pes! Hanbite sa! Tvrdili ste, že ju ľúbite!“
„Bola to pravda a postaral som sa o ňu aj o jej deti.“
„Aj o jej dušu ste sa postarali?“
„Ako som sa mal postarať o jej dušu?“
„Au!“ vykríkla a skrčila sa.
„Vám je naozaj zle. Čo sa vám stalo?“
Neodpovedala. Na čelo jej vystúpili kropaje potu a potom upadla do bezvedomia. Na poduškách okolo nej bola krv. Mnoho krvi.

Pokračovanie o dva týždne…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…