Stála na palube Ibrahimovej lode a pozerala sa na more. Slnko sa pomaly chýlilo za obzor. Ešte chvíľku a bude vidno aj prvé hviezdy. Privrela oči a snažila sa nemyslieť. Vyrušil ju jemný dotyk. Otvorila oči:
„Vy?“
„Budem vám robiť spoločnosť, ak dovolíte.“
„Myslela som si, že vás vaša loď zamestná dlhšie.“
Zasmial sa: „Moji námorníci ju ovládajú výborne. Vydal som len rozkazy kam sa chcem dostať a kadiaľ. Ostatné je už ich starosť. Teraz som cestujúci rovnako ako vy.“
„Myslela som si, že na mňa nebudete mať čas a preto ste mi priniesli tento mužský odev.“
„No … mužský … Je to odev eunucha.“
„Je v tom nejaký rozdiel?“
„Taká drobnosť. Muž je muž, eunuch kedysi bol muž. Máte tenký hlas, preto som mojim ľuďom povedal, že ste francúzsky eunuch – spevák.“
„Čože? To mám sedieť pri vás a vyspevovať?“
„Počul som, že spievate veľmi pekne. A vraj ste občas hrali v divadle.“
„Vidím, že ste o mne zistili všetko … Dala by som si pohár vína.“
„Na islamskej lodi nie je víno. Ale môžem vás pozvať na niečo iné, čo ešte nepoznáte.“
„Čo to je?“
„Mali by ste to najprv ochutnať. Hrozienka a kandizované ovocie máte rada.“
„Odkiaľ to viete?“
„Nerobil kedysi Colbert náhodou tie objednávky pre vás?“ zasmial sa a odviedol ju do kajuty. Ponúkol jej miesto za stolom a niečo po turecky prikázal. Zakrátko prišiel sluha a niesol dve šálky, z ktorých sa parilo. Athénaïs zacítila vôňu, ktorá jej bola celkom príjemná a zvedavo čakala, aký zázrak tú vôňu vydáva.
Sluha postavil jednu šálku pred svojho pána a potom aj pred ňu. Nazrela a videla akúsi čiernu tekutinu so svetlou penou.
„Čo je to?“
„Káva. Ochutnajte.“
Zobrala šálku, trošku si upila a zacítila príjemne presladenú chuť. Akoby jej tá chuť bola známa.
„Poznávate ju?“ spýtal sa jej.
„Kávu som mala rada … myslím, že mi bude chutiť aj teraz.“
Vypili kávu, ale do večere bolo ešte ďaleko.
„Nechceli by ste mi zaspievať?“
„Nie je mi do spevu.“
„Viem, za celý čas, čo sme tu, ste sa ani neusmiali.“
„Bojím sa.“
„Mňa?“
„Sultána. Nemôžem s ním vyjednávať ja.“
„Urobím to ja. Bude to tak lepšie. Eunuch nemá takú vážnosť ako muž.“
„Vy si teda na tom vašom mužstve zakladáte. Neviem, ako je to u vás, ale v Európe poznám dosť hlupákov, ktorí nosia mužský odev a nie sú eunuchovia.“
Ibrahim sa zasmial: „Ani u nás to nie je iné. Ale aj tak – muž je muž, hoci by nosil miesto mozgu otruby.“
„Pekná vyhliadka.“
„Čo by ste potrebovali od sultána?“
Athénaïs mu vysvetlila, aké listiny potrebuje a prečo.
Prešlo niekoľko dní. Opäť stála na palube a pozerala na pokojnú morskú hladinu.
„Ďalší pekný deň,“ oslovil ju. „Máme veľké šťastie na počasie. More dokáže byť niekedy veľmi zlé.“
„Budeme mať pekné počasie po celý čas. Vyšli sme na more vtedy, keď nám to morské bytosti dovolili.“
„Nepýtal som si žiadne dovolenie,“ odpovedal jej začudovane. „Vy áno?“
„Vlastne nie. Len som sa spýtala, kedy môžeme vyplávať.“
„Koho? Tej bytosti, ktorá vám poradila ako ukryť kráľa?“
„Vy ste ju videli?“
„Sedeli ste zamyslená. Potom som videl tú priezračnú bytosť ako ku vám pristúpila, dotkla sa rukou vašej hlavy a vy ste vyskočili natešená, že máte riešenie. Kto to bol?“
„Pallas Aténa. Počuli ste o nej?“
„Z gréckych bájí?“
„Vy poznáte grécke báje?“
„Pochopiteľne. Zabudli ste, že Candiu volajú Gréci Kréta.“
„Áno. Teraz ju iba málokto vidí a počuje. Videli ste, ako vyzerá?“
„Skúšate ma?“
„Možno áno.“
„Vyzerá ako svetlá žena, ale tvár má soviu,“ usmial sa. „Je to správna odpoveď?“
„Je to veľmi správna odpoveď. Poradila mi, čo mám tomu kniežaťu napísať.“
„Aby ste napísali, že je to syn Ľudovíta XIV. a potrebuje azyl?“
„Áno, lebo kráľa by sa každé knieža bálo ukrývať pred pápežom. Modlím sa za to, aby nám to všetko vyšlo.“
„Vám vychádza všetko. Aj keď sa to na prvý pohľad komplikuje. Nechcete sa za mňa vydať?“
„Bola iba otázka času, kedy sa ma na to spýtate.“
„Tak ste na odpoveď dobre pripravená.“
„Bola som dvakrát vydatá. Vždy to skončilo rozchodom. Na manželov nemám šťastie.“
„Dvakrát?“
„Prvýkrát som bola vydatá za kňaza … trošku tajne. Neboli sme spolu ani rok, keď roztrhal sobášny list a vytrhol list z matriky. Bál sa toho, že viem priveľa o jedoch. A ten druhý … Žili sme spolu asi rok a pol. A deväť rokov sa vybavovalo anulovanie manželstva. Už by som niečo také nechcela prežiť.“
„V islame je všetko jednoduchšie.“
„Jednoduchšie, lenže iba pre mužov.“
Začudovane sa na ňu pozrel: „Zabudol som, že sa rozprávam so ženou … Ak by ste mohli, čo by ste zmenili?“
„Na islame alebo na kresťanstve?“
„Na oboch.“
„Všetko …“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.