Nie je to tak dávno, čo zaznievali Slová o Naplnení. Teraz sa toto Posolstvo na Úrodu premení. Nebude to Ľudia tak, ako to chcete vy. Bude podporené to Semeno vo Stvorení, ktoré dobré v sebe zarodí. Lebo Pomoc od vás je chcená, ale keď nebude, nič to neznamená. Deje prebehnú aj bez vášho Pričinenia. Ale Hanba a Beda vám bude, Ľudia! Bytostní tkajú verne! Spúšť vašu očisťujú, spoľahlivo pracujú, a odpratávajú Špinavosťou poškodenú, ľudskú seba znehodnocujúcu, Hrudu. Nie je im ľahko, ani radostne, no verne pracujú, hoci nie pomocne s Človekom. Nebude to ďalej takto možné, lebo Spolupráca s Človekom vyznieva žalostne. Toľkokrát Ľudia ste mohli pomáhať na Poliach Obrodenia, no stíhali ste nadávať na to, ako sa ku horšiemu Časy menia. No meníte ich vy, stále a dookola nepriaznivo vyznieva vaša Škola. Škola pozemská ligoce sa falošným Chcením, dvíha sa naduto, Chvastanie ju spení. Kráľovstvo Pýchy krátke má Trvanie, pôjde do Záhuby, krátke bude jej Spanie. Ráno Brieždenia nastane, oživujúcim Prílivom vás zavanie. Božia Milosť bude opäť prehovárať, Láskou k tým, čo prežili, bude sa prihovárať. Aby už Človek v Duši nastalo mal vpísané, ako ťažko bolo Obrodu budovať, že to mal na Hrane.
Tak vítaj Sloboda, ku Duchu povievaj, aby si z priviateho, Človek, do Pevnosti Postoja nalieval.
Amen!