Vrátili sa do komnát. Pápež si nechal zavolať svojho tajomníka a nechal ho s Ibrahimom. Athénaïs vzal so sebou do inej komnaty. Tam ju usadil a na chvíľku sa ešte vrátil k tajomníkovi, kým bol ochotný sa jej ďalej venovať.
„Chcem, aby ste mi priniesli písomný prísľub od sultána, že Vatikán neobsadí,“ začal.
„Neviem, či sa sultánovi bude páčiť, že jeho syn bol vo vašom väzení, vaša svätosť.“
„To bude vaša vec, ako to s ním vybavíte vy.“
„Ja mám ísť do Turecka?“
„Áno, jeho veličenstvo si však ponechám istý čas v Ríme. Aspoň sa poponáhľate.“
„Viete, že pre kresťanku je veľmi nebezpečné ísť do islamskej krajiny. Nechceli by ste tam radšej poslať jeho veličenstvo a mňa si nechať ako rukojemníka?“
„Nie, s jeho veličenstvom mám isté zámery.“
„Som splnomocnená, aby som vyjednávala v mene jeho veličenstva.“
„Nie som ochotný vaše splnomocnenie uznať. Svoju vôľu som vám už povedal.“
„Dúfam, vaša svätosť, že jeho veličenstvo prežije vašu pohostinnosť.“
„Vy mi neveríte?“
„Zariadime sa aj podľa tejto možnosti.“
„Môžem vám sľúbiť, že jeho veličenstvo celkom určite počká živé váš návrat.“
„Beriem vás za slovo, vaša svätosť.“
Z pápežského paláca vyšla aj s Ibrahimom. Nasadli do koča.
„Mám ísť s vami do Turecka po odpoveď vášho otca,“ namrzene mu povedala.
„Ďakujem vám za vyslobodenie. Nedúfal som, že sa tak skoro uvidíme … a na tak dlho.“
„Vám to snáď vyhovuje!“
„Viem, že vás pápež posielal do Turecka. Dúfal, že tam so mnou nepôjdete a dal vás sledovať. Predpokladá, že zostanete v nejakom talianskom prístave a počkáte tu na mňa. Keď odplávam, jeho ľudia vás unesú a budú vydierať kráľa.“
„Odkiaľ to viete?“
„Tváril som sa, že taliansky nerozumiem. Ani ste si nevšimli, že sa ma pápež pýtal francúzsky.“
„Čo urobíme?“
„Na taký účel tu máme vašu rozkošnú hlavu,“ usmial sa a pobozkal jej ruku.
„Nežartujte. Kráľ vyslobodil vašu hlavu a namiesto tej vašej strčil do slučky svoju.“
„Nehovorte mi, že to nebol váš výmysel.“
„Prišiel s tým kráľ, ale realizácia bola moja. Ale zdá sa, že som pápeža poriadne neodhadla. Dúfala som, že sa dohodneme. Bola to chyba.“
„Viete, prečo vždy prehráte v šachu?“
„Tak to naozaj netuším.“
„Vy riešite okamžité situácie úplne nečakane, preto vám doteraz všetko vychádzalo. Ale ten, čo vás už pozná, sa môže na váš ťah pripraviť vopred. Vy však s tou druhou možnosťou nepočítate. To je tá chyba.“
„Vďaka za úprimnosť. Máte pravdu. Ako teraz situáciu vidíte vy?“
„Pôjdete so mnou do Turecka.“
„A čo kráľ?“
„Nepoznáte nejaké talianske knieža, u ktorého by sme kráľa ukryli?“
„Ako to chcete urobiť?“
„Na to tu predsa máme vás,“ usmial sa a znova jej pobozkal ruku.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.