Po hostine sa vrátil kráľovský sprievod do kráľovského paláca. So sprievodom prišla aj Beáta a Barca. Ján osobne dohliadal na to, aby sa mu ani na chvíľku nestratila z očí.
V jeden večer pribehol znepokojený rytier Řehoř a hneď poslal po Beátu.
„Beáta,“ oslovil ju hneď vo dverách. „Ten Španiel sa vyťahuje, že s tebou niečo mal!“
„Nič so mnou nemal, práve preto sa chvasce. Nechaj ho tak. Takých rečí tu už bolo …“
„No lenže ja som počul už najmenej troch mužov, že sa ťa chystajú znova uniesť.“
„Dočerta! Pohľadaj Barcu a priveď mi ho sem.“
Řehoř odišiel. Neubehlo veľa času a už bol späť aj s markízom. Beáta ich oboch zobrala do svojej izby. Ani ich neusadila a hneď spustila na markíza:
„Pane, počula som, že sa všade chválite, že som bola vašou milenkou!“
„Na tom predsa nie je nič zlé. Aj králi majú svoje milenky …“
„No dobre. Mohli by ste teda opísať ako vyzerá moje telo?“
„Rád. Je biele ako sneh a hladké ako alabaster. Pravda, vpredu máte dlhú jazvu.“
„Dobre. Tých jaziev je viac?“
„Nie, celkom určite viem, že je iba jedna jediná.“
„Pane, tárate! Nikdy som vašou milenkou nebola.“
„Ako to chcete dokázať?“
„Jednoducho. Moje telo poznajú iba traja muži. Ale vy nie ste ani jedným z nich.“
„To je iba tvrdenie, nie dôkaz.“
„Dobre, predložím vám dôkaz.“
Otočila sa im chrbtom. Rozopla si gombíky na šatách. Vrchný diel si stiahla dole tak, že jej bolo vidieť iba polovičku chrbta a odtiahla si vlasy. Obaja muži zhíkli. Prvý sa spamätal Řehoř. Dotkol sa jej a potichu sa opýtal: „Čo je to?“
„To je môj hladký chrbát, ktorý markíz ospevoval!“ odpovedala uštipačne. Ale keď videla ich zhrozené pohľady, pokračovala miernejšie:
„Sú to jazvy po bičovaní. Mám ich po celom chrbte i po nohách.“ Obliekla sa.
„Kto ti to urobil?“ znovu sa opýtal Řehoř.
„Sluha na príkaz môjho otca.“
„Čo si mu urobila?“
„Mama ti o tom nehovorila?“
Řehoř pokrútil hlavou.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.