Nemusíš sa báť, že Zlo sa bude mať
Že bude v Láve, že bude v Práve
že budeš v ňom sa prebúdzať
Sny svoje v ňom dookola prekrúcať.

Povedal ti Tvoj Pán, že neustúpi viac
že má Plán, ako Zlo zo Sveta vyplaviť,
čo Človek po Tisícročia chystal si navariť.
Teraz chodí stále len dookola
a hovorí si: Taká je Doba. Smola!

No túto Dobu si si ty, Človek, uvaril
Čiernou Smolou ju celú zohavil.
Nevieš však sám, ako ďalej, ako ináč
keď Účtovaním Doby zapne sa Vypínač.

Nech kráčaš Dobou ako chceš
či Pravdu hájiš, či si ako Pes
Zúrivý a neskrotný.
Pravda nájde si ťa! Po všetky Dni.

Väčšina čaká že príde Ten
Pravdu čo priniesol, pre Viny Ľudstva len.
Že nemusia nič len postávať
v Myšlienke tej nechať sa hompáľať.

Že stačí toto, iné nemusia…
Dobrý som! Iní sú na Vine, sa mi hnusia.
Moja je Pravda, som jej Pán!
Hriechy v nej stratia sa. Ja sa mám!

Obluda si Človek vo Stvorení
Krásu si zapredal, v tebe už nekorení.
Špinu si si pestoval, kúpaval sa v nej.
A teraz sa divíš, že oslepol si z nej?

Chudoba Ducha, Zníženie Cien
Ľudskosť sa nenosí, berte si z Mien

o práve letia, v Móde sú
Pásiky či Kocky cez vás sa oblečú.

Budete in. Zajtra pribudnú ďalšie z Cien.
Predáme výhodne, nakúpte u nás len!
Ocitnete sa rýchlo v Návale Más
masírovaní sme Reklamou, opäť a zas.

Nebudem už hľadieť na tieto Výplody
nové z teba, Žena, nech už sa porodí!
Hľadaj, nachádzaj, čo číre je
Krásou na teba čo sa vyleje.

Pookreješ a dáš z nej na druhého sa liať
do Nádhery Krásy budeš sa zakrádať.
Že nevieš ako tam treba ísť?
Obzri sa, naberaj, uvoľni v sebe List.

Tie Listy Poznania, čo zaviate boli
spoznať sa dajú už len vo Vôli.
Keď dokážeš stíšiť sa v Hukote Doby
prestrieš si v sebe, aj na Nádoby.

Obrus farebný Rodine rozkladáš,
lebo Nehu zo seba na nej predkladáš.
Nasýti ich, veru, Chlebík pozemský
aj Rozbresk Svetla v tebe, Nebeský.

Veď už je načase, krátky je Čas,
Príležitosť nepríde zakaždým zas.
Nech Hladina Odrazu Nebies
v tebe nech je pripravená
Žena konaj! Cesta je ti vydláždená.