Kastelánka jeho veličenstva (88. pokračovanie)

Po zotmení sa v Beátiných komnatách stretol kráľ Ján s Beátou.
„Som rád, že sa môžem opäť s tebou stretnúť.“
„Ver mi, že ja tiež.“
„Dostal som za úlohu založiť vo Francúzsku okrúhly stôl a ty mi v tom máš pomôcť.“
„Prečo ja?“
„Povedal mi to svetlý posol.“
Beáta mlčala. Ak Ján môže vidieť a počuť tieto svetlé bytosti, tak jej cesta vedie do Francúzska. A to by bolo aj východisko. Nakoniec sa odhodlala a vyrozprávala mu všetko, čo sa jej za posledné mesiace stalo a že nemá chuť zostávať v Prahe. A povedala mu aj to, že Karol prikázal mestským strážam, aby ju nepúšťali z mesta …
Kým prišli prázdniny, mali podrobnosti odchodu naplánované až do tých najpodrobnejších detailov.

Pred Jánovým odchodom usporiadal Karol ples. Pred sieňou, kde sa mal konať ples, sa stretla Beáta s Arnoštom. Vedľa neho bola dáma, ktorú jej opisovali študenti. Beáta si ju opovržlivo premerala a smerom k Arnoštovi poznamenala:
„Tak toto je ten tvoj objav… hm, veľa krásy nepobrala a o múdrosti ani nehovorím…“
„Počkaj, Beáta …“
„Ty si predsa so mnou už skončil!“
„Budeš ma počúvať alebo nie?!“
„Nie!“
„Dobre, ale budeš ľutovať.“
„Nebudem! Idem za kráľom Jánom a ty sa mi neopováž ukazovať na oči!“
„Budeš s ním žiť? Si jeho milenka?“
„Čo si to povedal?!“ ešte ani nedopovedala a Arnošt si už držal líce. „Tak ty si myslíš, že Ján je mojím milencom?! Áno?! Poď!!!“ a ťahala ho do siene ako psa. Prišli pred kráľa Jána. Beáta sa mu uklonila a milým hlasom ho poprosila: „Vaše veličenstvo, mohli by ste nám venovať trošku svojho vzácneho času?“
Ján súhlasil a šiel s nimi bokom, aby ich nikto nepočul.
„Ján, mohol by si Arnoštovi opísať, ako vyzerá moje telo?“
„Čože?“ Ján sa nechápavo pozeral raz na Beátu a raz na Arnošta.
„Chcem, aby si mu povedal, ako vyzerám nahá.“
„Asi nádherne … ja neviem … nevidel som ťa ešte tak.“
„Tak vidíš, ty hlupák!“ vyrútila sa Beáta na Arnošta. „Ján nevie, ako vyzerá moje telo! Ale hovorím ti jedno: Zajtra to vedieť bude!!! A ty si choď za tou svojou … už od nedočkavosti roztrhala aj vreckovku!“
„Idem, lebo musím. Škoda však, že ju urážaš …“
„Zmizni!“
Arnošt odišiel.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…