Okrúhly stôl
Ešte niekoľko dní chýbalo, aby sa univerzitný rok skončil. Vonku už hrialo slniečko. Študenti v posluchárňach počúvali svojich profesorov a ich myšlienky boli viac vonku ako dnu. Ale aj tak poslucháreň, v ktorej vtedy prednášala Beáta, bola plná. Študenti z lekárskej fakulty zrazu začali chodiť aj na jej prednášky z diplomacie a naopak. Ale to nebolo všetko. Sedeli tam aj študenti zo zvyšných dvoch fakúlt, ktorí sem začali chodiť napriek tomu, že im nič neprednášala. Niektorí ju však poznali z Arnoštovho domu, kde ich arcibiskup učil novému učeniu. Poznali jej a Giovanniho obrazy, ktoré toto učenie dopĺňali.
Počas prednášky sa pozerala na svojich poslucháčov a zrazu zbadala kráľa. Karol chodil na jej prednášky často a vždy zmenil miesto, aby ho tak rýchlo neobjavila.
Dokončila prednášku.
„Mladí páni, ak nemáte žiadne otázky, tak sme na dnešný deň skončili.“
Zo svojho miesta sa zdvihol jeden muž a schádzal po schodíkoch ku nej. Začala sa usmievať. Muž zišiel, hlboko sa jej uklonil a pobozkal jej ruku:
„Madam, nevedel som si vás na takomto mieste vôbec predstaviť, ale vy ste ma presvedčili, že ste naozaj rodenou profesorkou.“
„Ďakujem. Milí priatelia, dovoľte mi, aby som na našej univerzite privítala jeho veličenstvo francúzskeho kráľa Jána II.“
Študenti sa postavili a ozval sa hlasný potlesk. Už si zvykli, že na univerzitu veľmi často prichádzajú králi. Karlova univerzita sa krátko po svojom založení stala najznámejšou v Európe.
„Ján, potrebujem sa s tebou rozprávať. Ale tak, aby Karol o tom nevedel,“ pošepla mu.
Ján jej ešte raz pobozkal ruku a uklonil sa jej.
„Príď na hrad tak, aby Karol o tom nevedel. Nájdem ťa v tvojich komnatách,“ odpovedal jej aj on šepotom.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.