Ľudia, ste ako povievajúce Lístie na Jeseň. Lietate z Miesta na Miesto, a namiesto plnej Koncentrácie na to hlavné, uprednostňujete vedľajšie. Ste ako Tanier bez Jedla, prázdny a studený. Lebo len Pokrm na ňom podaný ho na užitočný premení.
Váš Pokrm je Vám z Neba dávaný, Slovom rozosievaný. Medzi vami sa však prepadáva, lebo nie ste hodní jeho Šírenia, a ani poskytovanej vám Ochrany.
Kde sa chcete utiekať, v pre vás, slabej Chvíli? Kde chcete byť sýtení a hodní toho, aby ste boli ochraňovaní? Keď všetko prepúšťate bez Uvedomenia si svojej Hodnoty, bez Budovania uvedomelého Chcenia? Odviati budú tí, ktorých Slová a Činy sú odievané Činom Nestálosti
Stavajte, budujte to nové v sebe, aby ste sami nad sebou vyhrali. Lebo len tak budete hodní Ochrany prichádzajúcej vám od Božieho Slova!
Amen!