Naokolo všetko zúri, všetko okolo vás je ako v Úli. Taká je teraz Hrubohmotnosť. No kým v Úli sa tak deje v Činorodosti, v neúnavnej Práci, z ktorej máte aj vy Ľudia Prospech, v Hrubohmotnosti je to Zúrenie, je to Bojisko. Nastoliť a udržať Rovnováhu je tu omnoho ťažšie. Preto je také dôležité vytvárať Stĺpy Svetla. Raz zažiari jeden, raz druhý inokedy tretí, … stopäťdesiaty. V každej Chvíli Dňa či Noci by niekto žiaril a Svetlo by bolo stále na Zemi pevne zakotvené. Ale Nepriateľ by nemal tak ľahko Šancu, keby vo vás bolo takto vysvietené. Stále by ste udržiavali svetelné Mosty zo Zeme. V jednotnom Prúde, v jednotnej Sile, v jednotnom Posilňovaní, tak by ste aj jednotlivo, vy sami, silneli a boli posilňovaní, aj zo vzájomných Napájaní. Tieklo by to ako mohutná Riava, ako Rieka Života, čo tečie si, hoci rôznorodým Terénom, Dynamika v ňom stále klokotá. Napiť sa z takej Vody, Pútnik by si načerpal aj vzal do Zásoby z Radosti, Posilnenia, Sviežosti, a takto posilnený aj poháňaný by kráčal vpred, v ústrety svojím Odhodlaniam.
Ale aj tu na Zemi sa Časy zmenia. Dovtedy pracujte, budujte seba, aby ste boli jednotní a vystavali v sebe Mosty nezdolného Odhodlania. Že hájiť Pravdu, že nepoznáte od toho viac! Že práve pre toto ste Posádka na spoločnej Lodi. Že ukormidlujete ju tam, kde večne žiari Svetla Jas.
Je vám v tom všemožne pomáhané.
Amen!