Nečakaj Človek, že to, čo si predtým zapredal, stane sa pre teba hneď ľahké. Je to ako Nádej, čo sa v tebe prebúdza, ako Iskierka, z ktorej Plameň sa rozdúcha. Je to ako Vietor, čo rozmetal všetko, čo na Zemi sa už dlho premieľalo.
A predsa sa musíš poberať ďalej! Už nič neznesie Odklad. Naberá na Váhe všetko, čo si urobil, aj čo si neurobil. Lebo len podľa Skutkov, hodnotený je Človek.
Keď sa bude Stvorenie očisťovať od Nánosov Špiny a nečistého Chcenia Ľudí, mnohé sa udeje, mnohé sa prebudí do takého, aké chce On, aby skoncoval s bezbrehým Počínaním a Svojvôľou. Nech sa deje všetko, čo diať sa má, aby bolo ľahšie, aby nebola už Tma, ktorá sa Svetom nesie už mnoho Storočí. Tak sa zberať bude preč všetko, čo sa nechalo zotročiť. Otroci Rozumu váš Deň nastal, zberajte sa všetci na maškarný Bál. Koniec však nastane! Vás ale prekvapí, čo z toho ostane. Prázdnota vo vás samých sa prevalí, a Zával Bezradnosti vás ovalí, lebo už nebude Pomoci takému, čo nechal sa zotročiť a nedbal na Jeho Rady, ani Vôľu, len preto, že uprednostnil Zlovôľu. Tak zberaj sa Otrok, budeš utekať, so svojím Postrojom budeš sa pretekať. Nepomôže ti Postroj a ani Zlovôľa, uvidíš len, akého si urobil zo seba Vola. Nechal sa ovládať len Klapkami na Očiach, čo mu zastreli Zrak na dlhé Stáročia. Nevidel nikoho okolo seba, keď si hovoril: „Teba kamarát mi už netreba!“ No ak ti netreba, tak kráčaj svojou Nocou, ale nerumázgaj, keď príde s Polnocou aj Dávka tvojho Zúčtovania. Lebo predložíš Stvoreniu Mieru svojho Gazdovania. To nebude všetko, čo bude chcené, Hĺbka tvojej Nadutosti v tebe, toto bude ti vyjavené. Prežívať budeš, čo si si zasial, a prehĺtať budeš, aký si Smrad sial. Zadŕhať sa bude v tebe všetka tá Horkosť, keď si lial na druhého svoju Podlosť.
Špinu svoju Človek a Mieru Zavinenia nevieš už očistiť bez vlastného Pričinenia. No ty si nechcel, Slová z Výšin nepočúval, prečo nevítaš ten očakávaný Príval? Aspoň by si uvidel, možno naposledy, koľko tvojej Nadutosti na tebe sedí. Išiel by si, aspoň, poučený do Zatemnenia, takto však neukončíš v sebe, Mieru svojho Vrenia. Tak vzdúvaj sa Nadutosť, ak ti niet Pomoci, príde aj na vás, Rozumu Otroci!
Amen!